ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pod hviezdami vietor černie,
jazdec bodá koníka.
Hľadá milú. V nedozierne
cvengot podkov zaniká.

V tmách len čierny kašeľ vtáka.
On nechodí, ona čaká.

Plátna k ústam dvíha z lona,
bozk červeňou svieti tmám,
Čičíka ju hlahol zvona,
keď vyšíva monogram.

Koník cvála, dunia duby.
Príde načas na zásnuby?

V prstíkoch jej blysla ihla,
krv jej prýšti na dlani,
Húkol kuvik, keď sa mihla
tôňa jazdca na pláni.

Praskol zvon a luna spadla.
Koník letí bez zubadla.

Ihlou vyznáva mu lásku,
tak ho k sebe privábi.
Nôtia radosť po damasku
purpurové hodváby.

Srdce vo zvone sa trhá.
S jazdcom milá, ale druhá.

Svitá. Vôkol všetko zlatne.
Ale ona pošušky
vzlyká na svadobnom plátne
do krvavej podušky.

Z dlane vyletel jej vtáčik.
Čuj: v deň svadby – umieráčik.