ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V prameňoch hľadám tvoju tvár…

Tvár, popamäti známa
pohladkaniu vánkov, mojim perám i zrkadlám
(To sú tie žriedla žiarlivosti
bezodnej!), lahodná býva
na dotyk…

Hľa, moje dlane: dve
voňavé spomienky na tú tvár, silnú
a obrnenú svetlom (ako keď oheň
zo stredu slnka duje z fanfáry
a šľahá)…

Hľadám ju, hľadám
v hlbočinách, ale nenachádzam.

*

Život, to obcovanie s tvárou: spevavé
zrkadlenie, ozvena
velebného svetla! (V hlbinách zrkadiel, tam
zabúda sa na ňu.)

Až v jeden deň anjel
vysmeje sa ti do púdrov (a tak zastrie
súzvuky tvojej tváre
v zrkadlení)… A potom,
nie, už sa podľa vlastnej tváre nehľadaj!

*

Zbavená ťarchy, slobodná, v temnotnom svete
hľadáš (a tak márne,
márne) svoju tvár…
Ktože to mŕtve tváre ukrýva
do kremeňa?

A nehybná už, kameňu
vdýchla si tvárou pohyb (lenže
zauzlený) naveky…

A predsa: odletela! („Kam
odlietajú duše zo žuly?“)

*

A pyšným telom, vztýčená (kamennou ťarchou
šliap), stojíš na zemi a hľadáš, vyčkávaš
svoju nenávratnú tvár… (Možno, že kdesi
za nocí dutná z tiem…)

Možno sa dočkáš, a keď nie
(veď už si aj tak voňavou dlaňou
nikto nespomína), roztiahneš krídla
a o kamenné srdce ľahšia
bude zem.

*

(Je azda netvár tvárou
naopak?…)