Ostrý pach zdochlín sa jak tajfún krúti,
kým pastier prstom ráta veľkosť strát.
Náporia drápmi hnusné mrchožrúty,
z ich okrídlených tieňov tiahne smrad.
Tropickou piesňou dievča v diaľke smúti,
z jej spevu počuť nočný bľakot stád.
Pohnutý pastier stojí v nepohnutí.
Nevie, či kráčať vpred, či späť, či stáť.
S nocou už na zem spúšťajú sa supy,
naťahujú sa s bielou črevinou
a pospiatky sa dali na ústupy…
Potom už s hviezdou kráčam krajinou,
kam supia noha drápom nedostúpi,
krajinou čistou, rosne nevinnou!
O autorovi
Ján Stacho
jeden z najvýraznejších básnikov povojnového obdobia slovenskej poézie, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
