Dielo digitalizoval(i) Literárna nadácia Studňa. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 169 | čitateľov |
Večer čo večer, keď srdce o zvon splnu udrie,
akýsi mladík von z mesta vždy sa zakráda
do polí, k rieke, tam, kde je „panská“ záhrada.
Za ním sa vlečú voňavky, vejú ženské púdre.
A zrazu tŕnie. Krvou mladík smúti:
„Prešiel som hromom, bleskami som sa odieval,
a zrazu hrmím: slnko v rozsadlinách skál,
ako dub v daždi, z koreňov vetrom vytrhnutý…“
A mládenček si býlie kladie na rany,
kým z mliečnej rieky prekypuje to ako z kotla
a v stromoch, kdesi v koreňoch, hustnú esencie,
kým žlna spieva pri polnočnom zháraní.
Nekrvácaš už, mládenec: ľahulinko je ti.
Zrazu však žena: v úsvite zas vonia až do tla.
— jeden z najvýraznejších básnikov povojnového obdobia slovenskej poézie, prekladateľ Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam