Iné básne

Fúkne do cylindra,
žltý motýľ uletí,
blizny sa schúlia do sadzí,
lampy sa zakuklia.

Celú noc potom šmátra po lune
na vysokánskej klenbe, ktorá vrcholí
žene vo vlasoch.

Tam blýskajú jantáre,
motýle zlatom sršia.

Tak ako skrutka po závite
stúpa čas.

*

Zapíska ranný vlak.

Dvojklaným jazykom plameňa
rozčesne vzduch a už si pripína
klíčiace krídla
petrolejky.

Žena ho potom vystrelí
červeným lukom perí a motýľ letí do smeny.

*

Štvortakty švitorivo sviečkujú
do benzínových pár.

Z kovového prúta na kovový prút
svitavé vtáky iskerne sršia
v hrdzavých klietkach armatúr.

Stavba zadutná.

Cirkula škrípe. Zatiaľ on,
nežný, sleduje
sršanie zlatých motýľov.

Sadne si potom na brús
a s iskrami nepozorovateľne fičí
nahor, do hrdzavých klietok
armatúr.

*

Kovovým sosáčikom, motýľovi,
šľahne mu elektrický prúd.

A stáva sa z neho človek, dobrý
človek so žltým svetlom uprostred,
so srdcom
skrz-naskrz prebodaným
ostňami slnka.
Človek so žltým stredom bzučiacej mosadze
v hlbine hrude. Priesečník
cvendžania.

Zlatý činel.
Plodenie sršňov.
Vibrujúci jantár svitania.
Uzol bleskov.

Nakoniec skanie kovová slza.
Usmeje sa.

A litánie rúk pokračujú.