Šírime popol, veslujeme
nehybní a do hlbín.
Šírime popol. Tráva
sa vzdáva
Popol je opakom
kľúča, ktorý
hľadám! Krst
krvou a krst
ohňom!
*
V zrkadle hľadať, ohňom
obklopiť, hrúžiť sa
a hrúžiť!
Naraziť na rub
zotlievania. (Nehybní
a do hlbín!)
*
V materskom bruchu žblnká, dá sa tušiť
oheň.
Šliapeme, šliapeme, stretávame
organy a živé oči.
(Vychrlil však ktosi hviezdne víry
na mosadznú misku.) Pokorne
a zbožne do popola
váhy pokľakli.
Spev, opak zotlievania,
iba na zoskok ohňa
nad zemou.
drží kyticu
sťatých ruží.
(Šľahajúcim ohňom
každé steblo krváca.)
*
Šírime popol, veslujeme,
nehybní.
A zem odmyká sa,
ale: do hlbín
navždy je zakotvený čln.
*
Sám do seba sa schúlil
popol. Tráva
na postupe!
O autorovi
Ján Stacho
jeden z najvýraznejších básnikov povojnového obdobia slovenskej poézie, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
