(Hľa, precitá hlina):
keď v tebe oťažie kožený mech
červeného vína,
keď človek pod tou ťarchou padá
dolu tvárou, nastáva chvíľa
pre hrnčiarov (Keď ti oheň skučí
po náručí,
prikladaj ucho k zemi,
strunný buď!): Načúvaj,
kde to rozkvitajúcim kvetom zvučí,
kruh svoj krúť!
(Zem vtedy postojí!)
A potom už len citlivou dlaňou kráčať
po hline, spievať si modlitbičku
vtáčat
a namiesto podpisu odtlačok palca
vtláčať (so srdcom uprostred)…
O autorovi
Ján Stacho
jeden z najvýraznejších básnikov povojnového obdobia slovenskej poézie, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
