A uprostred noci znútra a temnotne a do zelena rozžiarený
pod šírošíru oblohu a pod supie krídla
pnie sa
posvätný
organový krík tulsí (a trvá
majestátne)…
(Tu cítim celkom hmatateľne: plameň a spev
raz v človeku sa preľnú na krv a na krídla!)
Po všetky svoje dni žil som iba tak. Ale dnes v noci vo mne anjel
na prah vychádza, hlinenú lampu drží, do korenistých pachov
blikavým svetlom zo salamandrového oleja
indický vietor šušle, ale anjel znova
počíta a jasavým mečom do úsvitu čerstvučkú pieseň z európskej vody
prespevuje:
pôct i pretvárky
bolo dosýta. A práve dnes
pri slnovrate života si spočítaj imaníčko svoje, svoje
financie, len prihoď
i onú trochu lásky so surovým zázvorom…
(…šakalí
nárek zneje v trojbodkách…)…ako len anjelsky
a nanič je mi z tej bilancie…“
Anjel si vtedy sárí cez tvár prehodí a napokon
si čupne. (To ale prichádza už
žena a líha si na zem po celej dĺžke tela a vodorovne!)
O autorovi
Ján Stacho
jeden z najvýraznejších básnikov povojnového obdobia slovenskej poézie, prekladateľ
Galéria obrázkov
Obrázok
