Zlatý fond > Diela > Prostonárodné slovenské povesti (Druhý zväzok)


E-mail (povinné):

Stiahnite si Prostonárodné slovenské povesti (Druhý zväzok) ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Pavol Dobšinský:
Prostonárodné slovenské povesti (Druhý zväzok)

Dielo digitalizoval(i) Zuzana Behríková, Michal Garaj, Dana Lajdová, Tomáš Sysel, Monika Morochovičová, Jozef Ozimy, Peter Kovalič, Peter Beskid, Michal Vanek, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Pavol Tóth.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 1219 čitateľov

My trǟ bratǟ

Podáva P. Dobšinský tak, ako sa hovorí v dedine Sirku v Gemerskej stolici.

Bú edoráz edon sedlǟk a mau troch synó.[13] Ale bú neborák taký chudobný, šua sä sám nemau ším obšätrič, ni to ešče troch synó vychovač. Chlapci buli už takto došč hodní. Povia edoráz tomu najstaršimu:

„Džuro, pošuješ?“

„Hó, apo!“

„Muahó by si tajšč dagde službu si hľädač!“

„Ve jä tajdem, koj som vám doma netreba.“

Zväu kapsišku na pleco a tajšó. Ide, ide pustyma huaramí, rúdnyma cestamí, sretne ho edon šäntavý chlapík:

„Gdehe ideš, chlapšä?“

„Idem si službu hľädač. Ši by ste mä nezväli?“

„Ba vara ťä vezmem, len poj! U mnä inšua robič nebudeš, len v ednom kotle tri duše varič a miašäč a pritom neustajne volač: My trǟ bratǟ!“

„Dobre,“ pódá. „Jǟ aj na tom pristanem.“

Viadó tot šänták, viadó toho parobšoka zes tia pustia huary ešče dälé, kym ho nepriviadó ku ednomu starymu zámku. Tam ho voviadó do edné vizby a ukǟzau mu edon kotel, pod kotrym i vtody ohen horeu.

„Tu si ju máš, tvojú robotu,“ povia šänták. „Koj mi do roka tak budeš robič, ak som či prikǟzau, naberiaš si zlata, keľo budeš chceč. Ty rob a jǟ teraz tajdem po svojom, ve sä jǟ po roku vráčím.“

Šanták odišó a šiby ho šici šärty vedeli, kǟ chodžiu! Milý parobšok vatriu pod tym kotlom, miašäu tia tri duše v nom a neustajne do roka volau: My trǟ bratä! Po roku prišó šänták, videu, ež je šitko v porǟdku, pódau mu:

„Naber si zlata a sriabla, keľo len kceš a choj domó!“

Van si ho naciskau plnú plnušiškú kapsu a ponáhľäu sä domó. Ešče len zdeľäka išó, už si volau na otcä:

„My trǟ bratǟ!“

„Ej, trǟ ste, trǟ, a šici zdraví, koj mi už i ty ideš domó,“ odpovedau otec. Lebo sä nazdau, ež sä to na brató vypytuje, ši sú mu i tí zdraví.

Ale vara milý syn šitko do roka pri tom kotle zabudnú a neustajne len to honiu: My trǟ bratǟ! hoc by sä ho tam šua buli opytovali. Otec sa chyba vtody zaraduvau, koj syn vysypau z kapsu dukátó na stual. Pódá i tomu druhymu:

„Ši šuješ, Andro?“

„Šujem, šuahe kcete?“

„Muahó by si aj ty tajšč do té služby!“

„Tu ve jǟ tajdem.“

Zväu kapsu a tajšó. Ide, ide i totot druhý pustyma huaramí, rúdnyma cestamí, sretne ho šänták:

„Poj so mnó, chlapšä!“

„Vara idem, až mi službu dáte.“

„Ej, dám či, dám. Netreba či len tri duše v ednom kotlu varič a miašäč a pri tom neprestajne volač: Za mech pepru! Koj mä do roka statošne vyslúžiš, dám či zlata a sriabla, keľo či len bude ďäka.“

Šänták ho zaviadó do zámku, ukǟzau mu tot kotel a náš parobok sä pribrau tria duše varič a variu a miašäu ich v tom kotlu do roka a naveky len to volau: Za mech pepru! Po roku mu dau šänták plnú plnušiškú kapsu zlata a sriabla.

Ešče len zdeľäka dochodžiu k domu, už volau otec na neho:

„Ši s dobró novinó ideš?“

A van opǟ na otcä:

„Za mech pepru!“

A otec sä ozvau:

„Tuž našhe či ho teľo bude, ve by či ho aj za priahrščia došč bulo!“

Ale milý syn nevedeu inšua, len naveky to edno honiu:

„Za mech pepru!“

Pravda, koj zlato na stual vysypau, bulo zas šitko dobre. Otec sä nalakomiu a pódá i tomu trečimu:

„Ši šuješ, Jano!“

„Šujem, šuahe?“

„Vyber sä ešče aj ty do té služby.“

„Tu ve jǟ tajdem.“

Zväu kapsu a tašó. Ide, ide i totot trečí pustyma huaramí, rúdnyma cestamí, kým sä i totot nestaviu u toho šäntáka. Variu a miašäu tia tri duše v tom kotlu a pri tom neprestajne volau: I tam nám dobre bude!

Po roku nabrau zlata a sriabla a koj prichodžiu k domu, ešče zdeľäka volau:

„I tam nám dobre bude!“

„Ej, vara nám bude, koj ešče i ty teľo zlata nesiaš!“

Priniasó ho, to pravda, hromadu; ale inšua nevedeu, len ustavišne to honiu: I tam nám dobre bude! Šua sä bú naušiu u toho šäntáka do roka.

Dobre. Vybrali sä „My trǟ bratǟ“ (bo jich už lude potom nikda inak nepozvali) so šitkyma tyma penäzmí do jarmoku, ež celý jarmok zakúpǟ. Na ceste dohonili ednoho šofraníka a šli s nim. Dohoniu ich skoro i šänták a šó s nima. Vešer prišli poľä cesty na ednú lúku a ostáli tam prez noc. V noci zabiu šänták šofraníka, pobrau šitko bohatstvo a myknú. Rano idú tǟ druhí lude do jarmoku, vidǟ zabityho šofraníka. Prǟm a prǟm milych brató povǟzali a do mesta pred richtárä odvedli, ež to inší nemuahó urobič, chyba oni. Tu sä richtár opýtá:

„Chto toho šofraníka zabiu?“

„My trǟ bratǟ!“ zavolau najstarší.

„A zašhe ste ho zabili?“

„Za mech pepru!“ skríkne sredný.

„Tak, tuž ale vás dámo obesič!“

„I tam nám dobre bude!“ doložiu najmladší.

„No koj vám bude, nach vám bude!“ pódau richtár a kǟzau ich pod šibenicu odviašč.

Tam stáu šärt šänták (lebo to bú, koj kcete vedeč, šärt) a šäkau na jich zrácia tri duše. Koj ich na šiben ťähali, vtody ho oni zazrúli a na neho palcom ukäzovali:

„My trǟ bratǟ!“ volau prvý.

„Tuve viamo, ež ste ho vy zabili,“ odpovedali lude. „Ale našhe ste ho zabili?“

„Za mech pepru!“ krišäu druhý.

„Tuž ve, a za to odvisnete!“

„I tam nám dobre bude!“ dokonšiu trečí a chrk! bulo po nich. Šärt tri duše uchyčiu a ta jich zväu do toho kotla miašäč.



[13] Na vysvetlenie hovoru toto: Krátko e zmäkčuje hlásky d, l, n, t pred sebou. Latinské ae vyslovuj ako predĺžené ä [v tomto vydaní sme túto hlásku označovali dnes obvyklým písmenom ä], ua — ô, uo, ia — ie, ú — ul, ó — ol v minulých časoch, ou v inštrumentáloch, ov v genitívoch, š — č, č — ť, dž — ď. A tak: šua — čuo, čo, muahó — môhol, viadó — viedol, viedou, bú — bou, bul, bol, byl, synó — synov, obšatrič — obšatriť, parobšok — parobčok, Džuro — Ďuro atď. Ťažšie slová by boli krem toho: zväu — vzal, pódá — povedá, zes — cez, koj — keď, šici — všetci, van — on, ďäka — ďaka, vďaka, koľko komu vďačno, priahrščia — priehrštie, příhrští, toľko, čo človek do oboch hrstí spolu spojených vezme, tu ve — nuž veď, miknú — umkol, šärt — čert.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.