Pomník zásluhám

Brat môj, preč šiels’ nám, skoro šiel si od nás,
tôňa zmiznúť skôr by nemohla jak Ty.
Ajhľa, len snom zdá minulosť mi byť sa,
                          bôľna pamiatka!

Hej, padol čistý za korisť si kavkám,
Tys’ ctižiadostiam obeťou nevinnou,
Lojzko, brat môj, hriech Ty i môj si prevzal,
                          pre mňa trpíš tiež!

Nech je prekliata i šľapaj nohy tých
odrodilcov, nás čo skaziť snažia sa,
nech v povetrí mor je, čo dýchajú doň,

                          nech potupou sú!

Nech celý palcom svet ukáže, spatriac
ich a nech v posmech svoje pery stiahne,
kliatba nech jedlom je a pomsta nechže
                          nápojom ich je!

Choď ty! Nech kvitnú za tebou kvetinky,
nech ružou chodník je posiaty, nímž Ty
kráčaš a vzduch nechže povieva vôňou,
                          buď svetu slasťou!

Nech celý slávou Tebe svet plesá a
vence nech z paliem vije, nech k nohám Ti
padne. Slávou sýť dušu, odpočívaj
                          v posteli z laura!

Ó, zločincov trest! trasie márny strach vás!
Nuž či prevrátiť traja môžu ríšu?
A my len šťastnou chceme vlasť spraviť, keď
                          ľúbime Tatry!

Kazte len pilných nosičov svätých víd.
Vedzte však, slávnu vidu strieť že neľzä;
krv mučeníkov zhubu vám znesie len,
                          nám zdary skoršie!

25. XI. 1885