Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Dorota Feketeová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 67 | čitateľov |
Jak rozletí sa kŕdeľ spevných vtákov,
keď dákou
ukrutnou správou niekto do nich vpáli:
tak sme sa
my rozleteli po úkrytoch lesa,
po širočiznej našich Tatier diali.
A z nekonečnej diale niekdy čuť je
vše hnutie
i bojazlivý nárek rodných žiaľov;
lež každý
sa bojí, že hneď nad ním parom zrapští,
keď zbadá, že ho niekto hľadá diaľou.
Nuž učupí sa v húští pod jej zeleň
a nielen
že mlčí, ale ešte aj dych staví.
Je síce
neradno skazu vziať, ísť do víchrice,
lež nač pred svetom skrývať do tmy hlavy?
Jak bez kráľovnej usilovný roj včiel
sa rozišiel
zbor našich svetom bez istého smeru…
Nuž vstúpme
hneď v známosť, veď to všetci chceme úpne;
hľa, z rodov našich koľkí skazu berú!!
1891
— vl. m. Ján Donoval, básnik, prekladateľ, literárny kritik a teoretik Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam