SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Irievičovi


Jak rozletí sa kŕdeľ spevných vtákov,
keď dákou
ukrutnou správou niekto do nich vpáli:
tak sme sa
my rozleteli po úkrytoch lesa,
po širočiznej našich Tatier diali.

A z nekonečnej diale niekdy čuť je
vše hnutie
i bojazlivý nárek rodných žiaľov;
lež každý
sa bojí, že hneď nad ním parom zrapští,
keď zbadá, že ho niekto hľadá diaľou.

Nuž učupí sa v húští pod jej zeleň
a nielen
že mlčí, ale ešte aj dych staví.
Je síce
neradno skazu vziať, ísť do víchrice,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
lež nač pred svetom skrývať do tmy hlavy?

Jak bez kráľovnej usilovný roj včiel
sa rozišiel
zbor našich svetom bez istého smeru…
Nuž vstúpme
hneď v známosť, veď to všetci chceme úpne;
hľa, z rodov našich koľkí skazu berú!!

1891