ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

I prišiel nový rok nám s tuhou zimou,
ja nečakal som, neúfal som už ho,
on našiel ma, lež s dušou celkom inou,
než množstvo prvších, čo už večne ušlo,
ja čakám hrob len, bo tu útech nenie —
Noviny, dajte viery potešenie!

Sme na slzavom všetci na údolí,
nad minulosťou plakať musí zrak nám,
prítomnosť trpká — ach, tak srdce bolí,
zrak desne ziera k budúcnosti stranám,
kto zotrie slzy tam, kde útech nenie,
vy, Noviny, vy dajte uľavenie.

I vidiac nebo v nekonečnej diali
i cítiac ťarchu hore stráňou strmou
tá duša moja žiali len a žiali,
no pozobká si rada z vnadných krmov,
by otrávená lkala horšie ešte,
vy, Katolícke noviny, ju tešte!

Ó, Bože, pošli pomoc z Tvojich svätýň,
ó, zošli mne i rodu prebiednemu,
nech vieru, nádej, lásku neutratím,
keď ma aj karháš v svete jedom blenu,
i Katolíckym novinám jej dopraj,
nech sprevádzajú národ môj až po raj.

1891