SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jána Hollého dubu v Mlíči


Jak slnca záblesk jasný nevniká,
len kde je kráľov sieňa veliká,
lež aj do chatŕč bedára:
tak génij svätý, sila plodiaca
ten odblesk boží sťa lesk mesiaca
i do chalúp si dvere otvára.

A u nás génij z chalúp chodieva —
i Kristus niekdy vyšiel tiež z chlieva —
a skvie sa nášmu národu.
Tí, čo v palácoch zhliadli svetla jas,
tí opúšťajú všetci zradne nás,
bo nechcú znášať s nami nehodu.

Netvoria v umien chráme niektorom,
pred Fidiasa slávnym výtvorom
kraj zimný v južný premeniac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Príroda veľká, v tvojej svätyne
pod rukovodstvom tvojím jedine
chytajú vše sa divotvorných prác.

Ó, strome slávny a preslávny háj,
čos’ v svojom tieni génia naozaj
do vytrženia pozdvihol!
Tys’ videl tance umien, krásnych víl,
tys’ hudbu lýry počul v šume síl,
až rozliehal sa Tatry vrch i dol.