Pomník zásluhám

Zbor chlapcov

Plačte, tatranské devy, kropte slzami,
kropte hrob čerstvý brata vášho, sestry,
a v plačoch bôľnych zeme tras sa, háje
                          smutno vzdychajte:

Zbor dievčat

Pejte spev smutný, jemu pejte, bratia,
nad hrobom plač váš, vzdychy nech preráža
vetra spev, sladkosť spevu slávikovho,
                          v kríku čo spieva.

Chlapci

Slávy najlepší tu spočíva synček.
Hviezda on mal byť jasavá na klenbe
slávy; zmizol kmit, dolu padla hviezda
                          pod hrudu čiernu!

Dievčatá

V člnku on mal mať na vodách sipiacich
veslo, on silnou kärovať rukou mal
v krútňavách besných, našu loď slabuškú
                          od zhuby chrániac.

Chlapci

Hor sa, hor, pestré mohylou mu klaďte
vence, tatranskej zeme biele panny
a slzou násyp jeho často zvlažte,
                          nech kvety vzrastú!

Spolu

Keď mesiac plávať nebesami začne,
nad zemou v jarnom kvete dýchajúcou,
aj vy, hajná víl, k hrobu vyjdite z hájov,
                          žiaľte mladíka!

Z hrobky vykvitneš ako ľalie puk
a na panenskej hrudi biely zvädneš,
dcéry tatranskej tvojho ducha prijme
                          hruď snehobiela.

28. I. 1886