Gustáv Maršall-Petrovský:
Späť

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Jozef Rácz, Viera Studeničová, Peter Krško, Ina Chalupková, Petra Pohrebovičová, Peter Kašper, Zuzana Babjaková, Martina Chabadová, Simona Reseková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 61 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Gustáv Maršall-Petrovský
Názov diela: Späť
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2008

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Michal Garaj
Jozef Rácz
Viera Studeničová
Peter Krško
Ina Chalupková
Petra Pohrebovičová
Peter Kašper
Zuzana Babjaková
Martina Chabadová
Simona Reseková

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Gustáv Maršall-Petrovský
Názov diela: Dielo III. Spod závejov amerických
Vyšlo v: Obzor
Mesto: Báčsky Petrovec
Rok vydania: 1966
Počet strán: 286

Editori pôvodného vydania:

Ján Kmeť [zostavil výber, pripravil edične a napísal poznámky a vysvetlivky]
POZNÁMKY:

Tretí zväzok vydalo vydavateľstvo Obzor v Báčskom Petrovci a vydavateľstvo TATRAN v Bratislave v rámci dohody o spoločnom vydávaní kníh medzi SFRJ a ČSSR.

Vytláčal Novinovo-vydavateľský podnik Obzor, Báčsky Petrovec.

— — —

Súborné vydanie literárneho diela Gustáva Maršalla-Petrovského začalo vychádzať roku 1962 z úsilí juhoslovanských Slovákov uctiť si — pri príležitosti storočnice narodenia — pamiatku tohto svojho rodáka a spisovateľa, avšak tretím zväzkom, ktorý je pred nami, združujú sa tieto úsilia s vydavateľskými potrebami a možnosťami na Slovensku, takže tento zväzok vychádza v koedícii NVP Obzor v Petrovci a vydavateľstva TATRAN v Bratislave. Takéto pokračovanie vydávania súborného diela G. M. Petrovského zachováva si však svoju doterajšiu kontinuitu, keďže sa na knižný trh Slovenska dostali i doterajšie vydania petrovskej „Kultúry“ (Gustáv Maršall-Petrovský: Dielo I., „Kultúra“, Báč. Petrovec 1962, str. 182 a Gustáv Maršall-Petrovský: Dielo II., „Kultúra“, Petrovec 1963, str. 229).

Prvý zväzok obsahuje pôvodné Maršallove práce, ktoré vyšli v časopisoch a almanachoch pred odchodom do Ameriky (1892), a to v Národných novinách v rokoch 1884 do 1886 (Ako sa v P…i hralo divadlo, V cudzine, „Ty moje serce…“, Stratená varta, Rýchlikom, Fi donc! a Podvod), v Almanachu slovenskej mládeže vo Viedni r. 1885 (Doma), v Slovenských pohľadoch roku 1886 (Pozde), v Domovom kalendári r. 1887 ( Z dediny) a v Pamätnici Tatrana vo Viedni r. 1890 (Tri dni z denníka). Sem je zaradená i jedna práca z autorovho rukopisu z roku 1890 (Bratranec).

Druhý zväzok je vlastne osobitne pripravenou reedíciou Noviel Gustáva Maršalla-Petrovského z vydania viedenského Tatrana z roku 1887 ( Z parku, Baronica, Kaplán, Pod hrubou kôrou).

Tretí zväzok obsahuje Petrovského novely a drobné prózy z amerického prostredia, a to celé vydanie „Spod závejov amerických — Rozprávky Gustáva Maršalla-Petrovského, Allegheny 1906“ a novelu „Obete čiernych diamantov“ z vydania „Svetovej knižnice“ roku 1920.

Posledný, štvrtý zväzok bude obsahovať Petrovského román „Jánošík, kapitán horských chlapcov. Jeho búrlivý život a desná smrť, New-York 1894“, podľa vydania „Slováka v Amerike“ s osobitnou záverečnou štúdiou o autorovi a jeho diele.

Petrovského Americké poviedky, ktoré sú obsahom tretieho zväzku, vznikli v špecifických podmienkach jeho života a relatívne vo veľmi krátkom čase (hlavne od augusta 1905 do marca 1906). Ako svedčí jeho korešpondencia z tých čias, Petrovský bol vtedy (1905 — 1906) redaktorom Slovenského hlásnika v Clevelande, potom od r. 1907 v Allegheny. Slovenský hlásnik, hoci bol orgánom „Slovenskej evanjelickej Únie“ a mal silné národnobuditeľské až nacionalistické vyhranenie (roku 1906 veľmi mnoho pozornosti venuje Hlinkovmu procesu a roku 1907 Kovačickému procesu), 13. júla 1905 na svojich stĺpcoch otvára vzácnu rubriku „Zábava a poučenie,“ venovanú beletrii. Pre túto rubriku v júli a auguste 1905 Petrovský podľa „gréckej rozprávky“, „ruskej črty“, „cudzieho motívu“ a inak prepracoval a preložil štyri poučné obrazy zo života a uverejnil svoju didakticky zameranú črtu „Kto mečom bojuje, mečom zahynie!“ (3. aug. 1905). Taký istý publicisticko-literárny zámer sledujú aj ďalšie dve krátke bájky (Samaritán a Papagáj). Petrovského predsavzatie usilovne zapĺňať túto rubriku teraz znovu aktivizuje niekdajšie jeho literárne skúsenosti, a tak jeho obrázky zo skutočného života ako poučné príhody dostávajú už širšiu umeleckú platnosť a postupne prechádzajú v čisté beletristické práce — „Tak sa časy menia…“ (21. sapt.1905), Pán Tlčhuba v nesnádzach (5. okt. 1905 s podnázvom „Veselá poviedočka zo života amerických Slovákov“), Späť (16. nov. — 28. dec. 1905), „Mi nó spík engliš (4. — 18. jan. 1906), Ochranca komárov (len ako „Črta z amerického slovenského života“ 1. februára 1906), Pozde (15. — 22. februára 1906 s podnázvom „Poviedočka zo života amerických Slovákov“) a Prestál próby (1. — 8. marec 1906 s podnázvom „Poviedka zo života uhorských Srbov“).

Základom pre toto vydanie neboli však spomenuté práce, uverejňované v Slovenskom hlásniku, ale knižné vydanie „Spod závejov amerických“ (1906). Toto vydanie autor hneď po prvom novinárskom uverejňovaní prác sám zredigoval a upravil, avšak keďže písal po dlhšej prestávke v svojej literárnotvorivej práci (1894 — 1905), jeho jazyk má tu mnoho kazov, anglicizmov a vôbec znakov úpadku. Sám síce v „Doslove“ volá „Beda!“ nad tou „slovenčinou americkou“, no súčasne „hŕbu, ba celú légiu tlačových chýb“ pripisuje na rováš sadzačskej nepozornosti.

Jazyková úprava týchto textov vyžadovala si preto i niektoré špecifické zásahy. Okrem toho, že sme, ako i pri predošlých vydaniach, texty prepísali do dnešnej pravopisnej normy a väčšiu časť úprav sme vykonali len v hláskosloví a tvarosloví, tu sme urobili i v lexikálnom fonde textov niektoré úpravy, avšak iba ako spresnenia Petrovského vysvetľujúcich pleonazmov, ktoré mali za úlohu buď anglicizmy a iné cudzie slová vysvetliť slovenskému čitateľovi, alebo slovenské slová sprístupniť americkému čitateľovi, óo len zaťažuje text zbytočným vysvetľovaním identických slovných významov, napr.: bóska (prvá ošetrovateľka), lapaj (runner), džáb (job, práca), plyn (gás), sekser (šesták), punčochy (štrimfle, ba fusekle dobre po slovensky!) a pod. V takýchto prípadoch, ktoré sú dosť časté, ponechávame iba jeden výraz a to podľa autentického autorovho ocenenia (rozhodujúci je moment umelecký) a zámeru buď slovenské, alebo cudzie (ktoré potom, pravda, vo „Vysvetlivkách“ alebo v „Slovníku“ vysvetľujeme). V iných prípadoch, kde to len bolo možné, snažili sme sa zastaralé a cudzie slová nenahrádzať novšími, vyjmúc niekoľko bohemizmov a vyložených, vedome už z jazyka odstraňovaných tvarov a archaizmov, ktorých ponechanie by rušivo pôsobilo na vnímanie textu súčasného čitateľa. Spomenuté okolnosti a zretele vyžiadali si i viacej úprav v slovoslede (pomocné sloveso, zvratné zámeno) a v syntaxi, avšak pôvodný autorov štýl zachoval si pritom všetky tie podstatné zvláštnosti, ktoré ho už či v zmysle autochtónnosti, alebo umeleckého zámeru a efektu podľa jazykového vkusu dnešného človeka môžu pozitívne charakterizovať.


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.