Stála láska

Václav nikdy nezakúsil materinskú lásku. Matka mu zomrela v kvete mladosti po pôrode.

Jeho otec zo žiaľu alebo zo zúfalstva zrazu zmizol. Hovorilo sa, čo naznačovali aj niektoré okolnosti, že sa utopil vo Váhu a podľa obyčaje pochovaný je na brehu. Jeho movitý aj nemovitý majetok spolu s opusteným ani nie jednoročným chlapčekom podľa krajinského práva vzal do ochrany strýko bývajúci v Trnave.

Bezdetný zámožný strýko vychoval Václava ako vlastného syna, nižšie školy navštevoval v Trnave, filozofiu a právo vyštudoval v Prešporku. Okrem vlastného majetku bol vzdelaný mladík aj dedičom bohatstva bezdetného strýka, a keďže príroda ho obdarila i krásou, prívetivosťou a dobrým srdcom, všetci známi ho mali radi. Čo na svete si nepodmaní bohatstvo?

Mladík sa dobre vyznal v práve a jeho fortieľoch, preto ho strýko odviedol do rodnej Trenčianskej, kde dostal vhodné miesto u slúžneho v Hliníku. Jeho veselosť, prívetivosť a iné dobré vlastnosti mu čoskoro otvorili dvere domu Pavla Hlinického, ktorý patril medzi najpoprednejších miestnych občanov. Žofkine modrosivé oči, jej spanilosť, krása i majetnosť si neskúseného a zápalistého Václava ľahko podmanili pod sladké krídla nevinnej lásky, ktorú jej horúco milujúci šuhaj úprimne vyznal iba dva dni predtým, čo mu rybár Vavrinec zachránil život. Horúci bozk a všetku slasť tohto sveta obsahujúce objatie potvrdili vernú a trvalú lásku milencov.

Odvtedy prvou dennou myšlienkou Václava bola krásna, premilená Žofka a žiadosťou želanie, aby žatva trvala celý rok — vo dne v noci, cez zimu, jar, leto i jeseň, lebo jeho milá dozerala každý deň na žencov, a teda v poli sa mu naskytovala jedinečná príležitosť otvorene prejavovať a vyznávať krásnej Žofke svoju horúcu lásku.

Podľa ducha 19. storočia vzdelaného Václava mali radi v celej bytčianskej doline, ba v celej stolici. Na miestnych alebo väčších príležitostných zábavách mohol chýbať hocikto iný, ale Václav nemohol. Poznala ho teda bytčianska dolina, poznalo ho celé okolie. Bol príkladom všetkých dobrých vlastností. Matky požehnané dcérami sa jedna pred druhou všemožne usilovali privábiť Václava do svojich domov a priateľského vzťahu s rodinami. No zvíťazila iba krásna a prívetivá Žofka, pravda — ako ďalej uvidíme — predsa nie bez boja a takmer vylievania krvi.