ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Len čo Václav skončil svoje denné povinnosti, navečer obyčajne navštívil milú a v prítomnosti rodičov zabavil sa tam do deviatej i desiatej.

Jedného večera — bol to nepríjemný večer, lebo dážď nad vetrom a vietor nad dažďom sa usilovali zvíťaziť — ponáhľal sa Václav opäť do domu Pavla Hlinického. Bola veľká tma, v ktorej sa človek cíti strašne osamotený.

„Kde sa ponáhľaš, nešťastný mládenec?!“ skríkol zrazu akýsi zbojníkovi podobný chlap na pustom, od domov vzdialenom mieste, mocne schytiac Václava za ruku.

Týmto prepadnutím vystrašený Václav nemohol vydať zo seba slova. Čoskoro však vo vedomí vlastnej sily a blízkej pomoci rozčúlene odpovedal:

„Čo ťa do toho, kde idem!“

„Veľa!“ povedal prudko neznámy človek, nepúšťajúc Václavovi ruku. „Akiste ideš do domu Pavla Hlinického.“

„A keby som ti povedal aj pravdu — keby som ti prezradil, že ta idem — a čo potom?“

„Nešťastný čeľadník,“ pokračoval neznámy, „neboj sa, ja nie som zbojník, ja ti chcem len poradiť — škodiť ti nechcem, ani nemôžem — Prijmi však radu nešťastného starca: Nechoď do Hlinického domu — nechaj jeho dcéru, lebo ona — lebo jeho dom bude tvojím nešťastím! Kým mi to nesľúbiš a kým sa nepresvedčím o plnení tvojho sľubu — to si pamätaj — očakávaj všemožné prenasledovanie!“ Neznámy pritom pustil Václavovu ruku a stratil sa, zmizol medzi neďalekými stodolami.

Václav tam dlhší čas ostal stáť ako skamenený a premýšľal o príhode, čomu veriť, čo teraz očakávať, čo robiť —

No mocnejšia bola láska k Žofke než daromné a nepríjemné slová večerného bludára. Václav sa teda pobral rovno k milej — pri nej s veselou mysľou dokončil ináč nepríjemný deň. Ale pre príhodu na záhumní, ktorú u Hlinických ani nespomenul, nebol tento večer taký príjemný ani roztomilý ako inokedy. Táto príhoda — zatiaľ bez následkov — zakalila mu všetky myšlienky a často sa k nej v duchu vracal.

Neznámy, čo Václava tak vystrašil, bol starý rybár Vavrinec, ktorého mladík pre tmu nespoznal. Rybár videl, že Václav každý večer navštevuje Hlinického dom, vybral si teda tento nepríjemný večer — striehol naňho jedine s úmyslom, aby mu poradil, aby ho varoval pred nepríjemnosťami.