E-mail (povinné):

Stiahnite si Stálu lásku ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Anton Ottmayer:
Stála láska

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Silvia Harcsová, Daniel Winter, Ivana Hodošiová, Karol Šefranko.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 59 čitateľov

IX. Václav v čoraz väčšom podozrení

Na Hlinického žiadosť ostal stoličný dráb strážiť vchod do Václavovho príbytku. Potom sa obaja pobrali do Hlinického domu a cestou Hlinický slúžnemu porozprával, čo sa stalo ráno.

„To nie je možné, pán brat,“ povedal zdesený slúžny, keď vchádzali do izby, kde pri okne sedela smutná Agneška i so Žofkou. „To nie je možné, hovorím vám, pán brat, lebo dobre poznám mladíkovu statočnosť. Aj keď je to rozhodne vaša lyžička, čo ste našli vo Václavovom pitvore — i striebro ukryté tam v skrini môže byť vaše — no jednako neverím, že Václav je zlodej.“

„Nie je — nie je — neverte, pán slúžny!“ vykríkla Žofka zúfalo, viacej však nevládala, zbledla a od ťažkého bôľu srdca klesla. Matka ju odviedla do susednej izby k posteli a tešila ju.

Hlinickému sa teraz naskytla vhodná príležitosť a začal rozvádzať svoju domnienku.

„Je síce pravda,“ vravel, „že Václav včera večer odišiel z môjho domu ešte pred desiatou. Nočný hlásnik však jasne na vlastné oči videl, ako sa okolo polnoci z môjho dvora do vášho domu ponáhľal akýsi chlap a vošiel do Václavovho kvartieľa.

Tým viac ho pokladal za Václava, že sa v jeho izbe ešte svietilo. Preto aj hlásnik bez akéhokoľvek podozrenia odišiel od vášho domu a dvora preč.

Václav u mňa i u bytčianskeho farára dobre poznal miesto, kde bolo uložené striebro — čo nikto cudzí nemohol vedieť.

Ináč vždy veselý Václav celý včerajší deň bol akýsi nesvoj — málo rozprával — bol smutný, takže sme sa ho všetci vyzvedali, čo mu je.

Keď som pred polhodinou vošiel k Václavovi, bol akýsi vyľakaný. A keď som mu ukázal lyžičku, očervenel ako rak.

Slovom — Václav sa mi už niekoľko dní nepozdával, hoci som nijakú príčinu toho nezistil.“

Všetko potvrdila i Pavlova žena Agneška a rovnako ako manžel podozrievala Václava.

Slúžny rozmýšľal — uvažoval — no nevedel sa rozhodnúť ani pre jedno, ani pre druhé.

Iba jediná Žofka pokladala Václava za celkom nevinného, hoci všetky okolnosti a náznaky boli proti nemu.

Václava však na taký ošklivý čin nemohli zviesť ani nevraživosť, ani nepriateľstvo, ani potreba alebo núdza. Lebo Václav mal v Hlinického dome lásku, a to veľkú lásku. Hlinického dom pokladal za otcovský dom — Bytčianskeho farára si zasa vysoko vážil — — Peniaze, čo mu každý rok posielal strýko z Trnavy, nijako nebol schopný minúť, takže z jeho odkladaných peňazí v opatere slúžneho narástla po mesiacoch pekná suma! Okrem toho Václavova statočnosť, dobrá a vzorná výchova i skromnosť — ktože by ho mohol pokladať za zlodeja!




Anton Ottmayer

— autor sentimentálnych próz, právnik, aktívny organizátor slovenského kultúrneho života v Pešti a Budíne, spoluzakladateľ Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.