ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„Ej, tí ufujazdili kamsi na Pusté pole,“ vraví jeden dedinčan druhému.

„Kto?“

„Zbojníci.“

„Ktorí?“

„Čo sa na Uhliarskom v stodolách dva týždne zdržiavali.“

„Nuž ako?“

„Na tretí večer bohvie ako zbadali, že sa žandári vo vyšných stodolách na Štefkovom diele^[23] zdržiavajú a tam nocujú, aby ich dolapili.“

„Doparoma! To sa blízko nich usadili!“

„No a v nižných stodolách zas merači spávajú, a aj tí sú ozbrojení. Keby sa niektorý večer ku košiaru priblížili, istotne by ich z oboch strán privítali guľkami. Veď vieš, že košiar aj teraz uprostred stodôl stojí.“

„Akože by som nevedel! A od koho to vieš?“

„Od nich samých.“

„Od žandárov?“

„Ba! Od samých zbojníkov.“

„Ako?“

„Včera večer som prihnal ovce z Kyprovej a hľa, zazriem chlapov rovných ako jedle. Oni sa potom veľmi zastrájali na žandárov a inžilírov.“

„Ej, keby nás od nich už voľakto oslobodil. Ale ktože ich nájde v týchto pustinách! Keby ich tak prečistili ako ten Dobšinčan toho…“

„Koho?“

„Zbojníka.“

„Ktorého?“

„Ty nevieš? Toho, čo horárovi kázal na cieľ si zastať.“

„Zabil ho?“

„Hneď na druhý deň, ako sa to s horárom stalo. Potuloval sa kdesi na dobšinskom chotári a odrazu paf. Zbojník čupol a už viac údom nepohol.“

„Dobre sa mu stalo,“ zavŕšil rozhovor jeden z nich a pobral sa do dediny po svojej robote.

Medzitým sa merači vrátili na obed a ako zvyčajne aj teraz sa prednejší gazdovia okolo nich zhŕkli, aby sa dozvedeli novinky a počuté potom ďalej preniesli.

„Prosím pekne,“ opýta sa jeden polgár olovrantujúcich pánov, „akéže občianske práva budeme mať odteraz? Či sa azda tie knihy a písma, čo dostávame, na našu slobodu a práva vzťahujú?“

„Veru, tam sú všetky vaše práva zreteľne vyznačené a opísané. Veľmi múdro a spravodlivo ich pripravili pre vás i pre celú uhorskú krajinu. Mali by ste si ich pozorne prečítať.“

„Keby sme my tomu rozumeli!“

„Prečo by ste nerozumeli? Sú to ľahšie veci, ako si myslíte, a všetky pre vás.“

„Nevieme si ich rozvážiť,“ pokračoval, keď sa zhromaždilo veľa ľudu okolo, „my dajedni ledva slabikujeme. Choďže, polgárka, a dones sem tie papiere, nech nám ukážu.“

„Nechajte teraz.“

„No len choď, máme tam ešte aj iné písma.“

Dovliekli celé bachanty k vicerichtárovi, a keď vytiahli to staré písmo, čakali na pánovo vysvetlenie. Bola to voľajaká tlačená listina, vydaná cisárom Jozefom II. vo veci tolerancie.

„Prečo tieto písma nerozpečatíte a neprečítate, aby ste nariadeniam mohli zadosť učiniť? Ako vidím, vy len pri starootcovskom a zlom hodláte zotrvávať.“

„Jaj, bože! Ale ktože bude orať!“

*

Takýto je občiansky život na Zdychave. Len čo sa jar otvorí, orie sa a seje, kope a sadí. Stáda oviec a kráv bľačia po pasienkoch. Gazda sa zaoberá svojou robotou: orie, seje na koňoch a voloch, kosí trávu, pestuje ovce v košiari.

Jeho žena a deti sadia, okopávajú, plejú, nosia jedlo do vzdialených stodôl. Matka varuje svoje dojčatá, šije na deti, varí, slovom najviac len v domácnosti žije. Žena seje ľan a konope, sama ho aj trhá, rafe, kropí, močí v močidlách, na stoliciach trie a češe. Aj klky^[24] zbiera a pazderie do Zdychavky hádže. Z čistého ľanu pradie na kužeľoch navité nitky a z tých tká kusy plátna. Z plátna šije košele a gate pre svojich chlapov.

Muž, odkázaný na svoje ruky, väčšinu svojho náradia si sám vyrába. Kolesárovi pomáha kolesá, oje dorobiť, kováčovi obruče a iné potrebné veci zakovať. Pluh si sám hotuje. Ku koňom miesto povrazov používa retiazky. Čudné, ale v celej obci nenájdeme žinku alebo povraz. Miesto nich sa všadiaľ upotrebúva húžva. V Revúcej si kupuje švihár na bič, ako aj pípu, ktorú potom zapeká.

Jeho odev je z hrubého bieleho súkna. Nosí kabanicu a nohavice. Driek obopína opasok, na ktorom visí ocieľka, práchno, nožík a žačkov.^[25] Rukávy košele sú široké a na chrbte je košeľa veľmi skrátená, takže časť chrbta býva holá. Obutie tvoria kapce, ktoré si sám šije. Nohy omotáva onucami a tie až po kolená ešte upevní remienkami. Na hlave mu sedí široký klobúk.

Ženy sú oblečené podobne. Na hlave stužka vzadu zviazaná. Na lajblíčku majú cez šiju prehodenú šatku, ktorá je zviazaná krížom. Sukne nosia rovnaké. Na nohy si obúvajú čižmy alebo chodia bosé. Pre ostré skálie nosievajú kapce.

Aj v lete sa kraj často mení. Jar sa tu začína o tri týždne neskoršie a aj jeseň sa začína skôr pre veľké vetry a víchry, ktoré dolu od Kráľovej hole fúkajú a zúria. Leto je tu vždy búrlivé. Po náramnej páľave nasledujú vetry alebo hromobitie s víchricami. Stáva sa zriedka, že by prešli dva alebo tri dni, aby nepršalo, vynímajúc august a september, keď nastupujú najstálejšie pekné dni. Noci sú vtedy chladné a dni horúce.

V zime sa žije skromnejšie a biednejšie. V Zdychavskej doline naváľa sa množstvo snehu, takže sa niekedy nedá ani prejsť a ľudia si musia cestu prehádzať. V taký čas nemožno prejsť na voze, a keď sa roztopí sneh alebo sa vylejú potoky, ktoré skoro zamŕzajú, nemožno prejsť ani na koňoch, ani pešo. Vtedy sú Zdychavčania odkázaní len na svoje domy a stodoly.

Časť obyvateľov býva cez zimu v stodolách, ďaleko vzdialených od dediny, a to so všetkým svojím majetkom: ovcami, volmi, kravami a koňmi. Celé týždne nezídu dolu, ba aj cez celú zimu, len žena zavše prichádza hore priniesť jedlo a iné potrebné veci.

Každý si vie predstaviť, ako často sa musia na takých miestach s vlkmi pasovať.

Poživeň ľudu tvorí mlieko, čír, krumple, čierny chlieb, zavše majú aj slaninu a mäso. Pijú vodu a pálenku.

V dedine to vyzerá tak ako v stodole: v zime je všetko sústredené v jednej izbe, len čo sa otvorí jar, žijú tu kvočky aj podsypané husi. V zime staré slovenské pece nevydávajú toľko tepla, koľko by ho bolo treba. Keď sa komín odokryje, je tam zima, ak sa zapchá, vytvára sa nedýchateľný vzduch. Zlé obloky a dvere nezadržiavajú urputnú zimu, ani odev ich dostatočne nechráni pred chladom. No aj tak sa každý deň konajú priadky.

Okrem gazdovstva zamestnávajú sa chlapi aj uhliarstvom, niektorí robia v mašiach, vozia uhlie, drevo a rudu zo Železníka. Zavše odpredávajú seno, niekedy aj hnoj, ten zvážajú dolu do Revúcej. Iné zamestnanie nemajú. Ich ženy predávajú maslo, vajcia, bryndzu a ryby, zriedkavo hydinu.