E-mail (povinné):

Jonáš Záborský:
Bájky

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Andrea Kvasnicová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 361 čitateľov


 

II

Obsah

2. Vdova a sudca
26. Kronikár
28. Homér a jeho ctiteľ
40. Maďar v nebezpečenstve od Slováka
42. Pochabý kráľovič
44. Židia v čase v moru

2. Vdova a sudca


Prišla chudobná k sudcovi vdova
a tieto riekla slová:
„Ach, susedko! Ach, čo za nehoda!
Veliká na poli sa udiala škoda.
Veď vašu prebodla tá moja krava.
Ach, čože už teraz pozostáva?“
Sudca na to umne:
„Nuž, vezmeš si moju, tvoja príde ku mne.“
„Nieže tak,“ uškrnula sa žena.
„Ja som sa pomýlila
a vám vec naopak vyložila.
Veď to moja krava vašou prebodená.“
„Keďže tak,“ zardel sa sudca, „to náhoda.
Komu prišla, trpieť musí, škoda.“

26. Kronikár

Bezmenný pisár kráľa Bélu znal svoju kroniku, pri ktorej mnoho pier zhrýzol, nazpamäť. Po smrti vyhľadal v inom svete dávnych Maďarov a odriekal im od slova do slova, čo o nich popísal. „Veru dobre,“ ozval sa po vypočutí celého diela Álmoš, „že nás poučuješ o našich skutkoch na zemi; bo my o tom, tak mi, Bože, pomáhaj, nevedeli sme dosiaľ nič.“

28. Homér a jeho ctiteľ


Helén jeden, keď čítal prekrásne
Homérove básne
takú pojal k pevcovi úctu,
že podstúpil úmyselne cestu
na Chios[1] veľmi zďaleka,
aby poznal osobne človeka.
Zadivil sa však a klial na podlosť chabú,
keď vystúpil na ostrov z korábu;
bo žitelia ostrova
nevedeli o Homérovi ani slova.
A ešte viac zadivil sa tomu,
čo videl, vojdúc do domu.
Lebo práve nasrdená
vadila sa s pevcom žena,
nadávajúc mu potupné mená.
„Teda to taká vec?“
čudoval sa cudzinec.
Homér na to: „Ináč, priateľu, nenie;
kto chce slávu, musí trpieť opovrženie.“

40. Maďar v nebezpečenstve od Slováka

Maďar a Slovák povadili, pobili sa v krčme. Mocnejší Slovák tantušil Maďara na zemi, Maďar kričal o pomoc. Jeho krik počul mimoidúci druhý Maďar a tázal sa oknom: „Hát, kto ťa bantuje?“ „Ten, koho niet,“[2] odvetil tantušený. „Čože teda vreštíš?“ zafrflal onen v okne a odišiel. Bez pomoci nechaný bol vcele zadusený. Hľa, následky toho rabulistického výmyslu uhorských zákonodarcov, že Slováka niet.

42. Pochabý kráľovič

Našialistý kráľovič cvičil na brehu morskom početne shromaždené vojsko. Chcejúc skúsiť jeho poslušnosť, velil jednému pluku prosto do mora. Ale plukovník skríkol: „Stoj!“ Kráľovič sa horšil náramne, klial a vrešťal srdite: „Vrchný môže žiadať vyplnenie svojich rozkazov.“ „A podriadený,“ odvetil plukovník, „aby rozkazy boly rozumné.“

44. Židia v čase v moru

Prišiel na dedinu mor. Znudení chalupníci a prepití sedliaci vymreli. „Čo teraz?“ bedákal pán, držiteľ najväčšej časti chotára, „na poli všetko hynie.“ „Židia nepomreli a je ich hojne v obci,“ poznamenal úradník. „Čo z nich?“ hodil pán rukou. „Táto obrezaná aristokracia zdochne spolu s nami od hladu, ak nebude kresťanský ľud pracovať i na ňu.“


[1] Cestu na Chios — veľký grécky ostrov v Egejskom mori. Chios patril medzi sedem gréckych miest, ktoré sa v staroveku pretekaly o česť, byť pokladanými za Homérovo rodisko.

[2] „Ten, koho niet“ — Môže byť narážkou na známe maďarské príslovie: „Tót nem ember“ (Slovák je nie človek). Ak je bájka napísaná po zatvorení Matice slovenskej (1875), vtedy by mohlo ísť o inú náražku: na výrok ministerského predsedu Kolomana Tiszu, verejne povedaný, že slovenského národa nieto.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.