Ocárenie Godunova

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 161 čitateľov.

Autor: Jonáš Záborský

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ivana Bezecná, Silvia Harcsová, Jana Leščáková, Nina Dvorská

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Osoby

BORIS GODUNOV, čakanec prestola

MÁRIA, jeho manželka

FEDOR, ich deväťročný syn[1]

KSENIA, ich dvanásťročná dcéra[2]

IRINA, sestra Borisova, vdova po cárovi Fedorovi

GRIGORIJ, SEMEN, IVAN GODUNOVCI, príbuzní Borisovi

JÓB, patriarcha moskovský

DIMITRIJ ŠUJSKÝ, švagor Borisov[3]

EKATERINA, jeho manželka, sestra Márie

VASILIJ ŠUJSKÝ, brat Dimitrijov, potomný cár

FEDOR MSTISLAVSKÝ, BOGDAN BIELSKY, FEDOR ROMANOV, bojari ruskí[4]

JAKUB MARŽERET, zeman francúzsky v službe ruskej

VALTER RÓZEN, zeman livonský, náčelník nemeckého pluku[5]

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

TUČKOV, mešťanosta

MOROZOV, mestský úradník

GRIŠKA OTREPIEV, diakon v kláštore čudovskom, potomný Lžedimitrij[6]

SMIRNÝ OTREPIEV, jeho strýc, sedliak z Haliče[7]

ŽOFIA NIKOLSKÁ, milenka Grišku Otrepieva

ŠČEKIN, jurodivý

Vyše týchto ryndi, žilci, mešťania a mnísi.

(Dejište Moskva r. 1598.)


[1] Fedor Godunov (1589 — 1605), po náhlej smrti Borisa Godunova vyhlásený za cára 14. apríla 1605. Po zrade Basmanova a keď knieža Šujskij verejne potvrdil, že v Ugliči bol zabitý popov syn a nie Dimitrij, ľud sa zmocnil Kremľa a sosadil Fedora. Odviedli ho do domu Godunovovcov, kde ho zabili 19. júna 1605.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[2] Ksenia, Borisova sestra, zomrela až r. 1622. Nepodstúpila násilnú smrť ako jej matka a brat Fedor r. 1605.

[3] Dimitrij Ivanovič Šujskij, brat Vasilijov (umrel r. 1613 v poľskom zajatí). R. 1606 zúčastnil sa na sprisahaní proti Lžedimitrijovi. Autor jeho charakter kreslí shodne so skutočnosťou.

[4] Fedor Romanov, Fedor Mstislavský, Bogdan Bielsky, sú historické osoby. Najdôležitejší je z nich Fedor Romanov, lebo jeho syn Michail stal sa zakladateľom novej dynastie Romanovcov. Fedor Romanov, násilne postrihnutý za mnícha Filareta, stal sa za Lžedimitrija r. 1605 rostovským metropolitom a po návrate z poľského väzenia r. 1619 tretím ruským patriarchom. Anastázia Romanovna, prvá manželka Ivana Hrozného, bola jeho tetka (otcova sestra). Jeho syna Michaila vyhlásili r. 1613 za cára.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[5] Valter Rózen, cudzinec v ruských službách. Autor ho kreslí shodne so svojím prameňom.

[6] Griška Otrepiev tu je už diakon v čudovskom kláštore. Diakon je v pravoslávnej cirkvi vysvätený kňaz, ktorý však nemôže udeľovať sviatosti a len pomáha kňazovi (sviaščennik). Čudovský kláštor (kláštor zázrakov) bol v Moskve založený už dávno a často ho prestavovali.

[7] Smirný Otrepiev bol podľa autorovho prameňa historická osoba.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Dejstvo prvé