ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[1] Mojmír II. nastúpil na trón veľkomoravský r. 894, po otcovej smrti. Ak sa zpráva fuldských annálov (letopisov) z r. 871 o svadobnom sprievode českej kňažnej na Moravu vzťahuje na sobáš Svätopluka I., mohol mať jeho najstarší syn Mojmír II. pri prevzatí vlády najviac 22 rokov.

^[2] Branislava, historicky je nie doložené, či bol Mojmír II. ženatý a ako sa volala jeho manželka.

^[3] Svätopluk II. O ňom sa vie len toľko, že ho Mojmír II. na niektorom jeho hrade r. 899 tak tuho obliehal, že ho mohlo zachrániť len nemecké pomocné vojsko. S týmto vojskom, po zapálení hradu, Svätopluk II. odchádza a od tých čias sa už západné historické pramene o ňom nezmieňujú. Maďarská historická tradícia hovorí o jeho porážke pri Bánhide, čo by však predpokladalo nový jeho návrat do jeho panónskeho údelu a potom boje s Maďarmi, zakončené práve spomenutou porážkou. Pri nedostatku historických prameňov nemožno bitku pri Bánhide prijať za nespornú a bezpečne dokázanú.

^[4] Svätopluk I. Autorova poznámka k prvému vydaniu drámy zneje: „Svatopluka, pôvodcu veličia i pádu Moravy, činí viera ľudu dosaváď živým, náboženská zomrevším až 925. roku. Býval i nábožensky ctený jako kajúci pústovník: lež od toho s časom upusteno. Tu prichádza s takým charakterom, jaký mu pripisujú legendy.“ (Jonáša Záborského Básne dramatické, Pešť 1865, str. V.). Podľa mienky Daniela Rapanta povesti o Svätoplukovi I. (zmiznutie a dokončenie života v kláštore zoborskom v mníšskom rúchu) lepšie sa hodia na Svätopluka II. (Traja synovia Svätoplukovi, Elán X, 1939/40, č. 10).

^[5] Slavomír. O ňom sa vie len toľko, že bol kňazom z kniežacieho rodu Mojmírovcov, ktorý bol vodcom Moravanov, povstalých r. 871, keď Nemci uväznili Svätopluka I. a poslali rakúskych grófov Viliama a Engelšalka spravovať Moravu. Na zdolanie povstania poslali Nemci veľké vojsko pod Svätoplukovým vodcovstvom. Svätopluk sa dorozumel s Moravanmi, spolu s nimi zničil nemecké vojsko a ujal sa vlády, ktorú mu Slavomír dobrovoľne odstúpil. Viac sa nevie o Slavomírovi.

^[6] Rastislav, nástupca Mojmíra I. a v r. 846 — 870 panovník Veľkej Moravy. Jeho synovec Svätopluk I. ho zradne vydal Nemcom, ktorí ho oslepili a poslali do akéhosi kláštora, kde zahynul. O Rastislavovi autor hovorí v spomenutých poznámkach: „Kto by sa na prítomnosti Rastislava a Svatopluka otca zastavoval, nech pováži, že nečíta historiu, ale básnickú hru z doby polomytickej. Keď sa to historicky dokázať nedá, aspoň neodporuje histórii. O Rastislavovi len to isté jest, že bol oslepený a do kláštora v Nemecku uvržený: ale rok smrti jeho sa neudáva. Zjavenie sa jeho u Bretislavy v dobe osudnej nezaviera v sebe nemožnosť. Bo trebars by r. 870, keď ho Svatopluk vydal vrahom, bol už čítal 50 liet, r. 907. nebol by mal viac nežli 87 rokov.“

^[7] Radvan, neskutočná osoba

^[8] Spitihnev bol synom Bořivoja I., ktorý bol prvým kresťanským kniežaťom českým. Zprvu spojenec, potom podriadený Svätopluka I. Ako takého pokrstil Bořivoja na Velehrade, hlavnom sídle Svätoplukovom, Metod (čas je neistý, mohlo to byť v r. 874 — 885). R. 890 sám cisár Arnulf uznal Svätoplukovu nadvládu nad Čechmi. Po Svätoplukovej smrti Bořivojovi synovia, starší Spitihněv a mladší Vratislav, odtrhli sa od Veľkej Moravy a v Regensburgu sa dali pod Arnulfovu ochranu.

^[9] Bratislav, vlastne Braclav, knieža panónskeho Chorvátska. Vládol v poslednej štvrti 9. storočia pod nemeckou nadvládou. Bol nepriateľom Svätopluka I., s panstvom ktorého sa stýkalo jeho panstvo pri Dráve (od r. 884). R. 892 viedol jedno z troch vojsk, ktoré napádaly Svätopluka, a to cez Drávu do Panónie, pomáhajúc v tejto — inak nezdarenej — výprave búrať Svätoplukovu ríšu a otvárať cestu Maďarom. Prepustil cez svoju krajinu Arnulfových poslov, ktorí mali pobúriť Bulharov proti Svätoplukovi. Po jeho smrti dostal za odmenu svojich spojeneckých služieb od cisára dolnú Panóniu, tak asi po Blatenské jazero. O konci jeho vlády nieto nijakých zpráv. Nie je dokázané, že by bol býval Koceľovým synom a tak Pribinovým vnukom.

^[10] Trebic je osoba zrejme vymyslená. Je typom germanofilsky smýšľajúceho a prospechárskeho Slovana.

^[11] Hostivít a Mečislav sú tiež historicky nedoložení.

^[12] Daniel. Pápež Ján IX. na žiadosť Mojmíra II. vysvätil v Ríme pre Veľkú Moravu arcibiskupa Jána a biskupov Daniela a Benedikta, asi všetko Nemcov (r. 900). Či bol uvedený Daniel práve nitrianskym biskupom, nie je zistené. Autor ho uvádza ako nitrianskeho biskupa a robí z neho takého istého nepriateľa Slovanov, akým bol kedysi (za Svätopluka I.) nitriansky biskup Viching, tiež Nemec a veľký nepriateľ vierozvesta Metoda.

^[13] Ufo je tiež Nemec. Je to vymyslená osoba.

^[14] Ctirad je vymyslená osoba.

^[15] Mutina je vymyslená osoba. (Rád v mútnom lovil.)

^[16] Guntram a Osvald nie sú historické osoby.

^[17] Gorazd má meno podľa Metodovho milého učeníka Gorazda. Autor predpokladá, že po vyhnaní Metodových učeníkov (kňazov slovanského obradu) z Veľkej Moravy, čo sa stalo čoskoro po Metodovej smrti (r. 885), slovanský obrad sa v krajine jednako len udržal. Kňazi takého obradu boli len trpení, slabí, kým nemeckí kňazi latinského obradu boli mocní a všade uprednostení, no jednako slovanský obrad nevymizol celkom. Či sa toto autorovo stanovisko shoduje s históriou, nemožno bezpečne povedať.

^[18] Drevan je typom obmedzeného pohanského staromilca, ktorý nechápe a vonkoncom nepripúšťa pokrokovosť kresťanstva pre Veľkomoravskú ríšu. Potuchnutú starinu vyjadruje už jeho meno (drievný je starodávny, prastarý).

^[19] Šeréň je vymyslená osoba. Vykonáva obetovanie ľudí domnelému maďarskému bohovi Hadúrovi, na spôsob obetí u mexických Aztékov. O starých Maďaroch sa len toľko vie, že boli pohania, ale nevie sa nič istého o ich obradoch. Keďže boli suroví a diví, autor im prisudzuje aj obetovanie ľudí Hadúrovi.

^[20] Belena nie je historická osoba.

^[21] Árpád bol podľa kroník hlavný vodca Maďarov, ktorý priviedol svoj národ do Uhorska a umrel r. 907 po dvadsaťročnej vláde.

^[22] Bezpochyby tatarský názov hodnosti.

^[23] Zultán je inak Poltán, Árpádov syn a nástupca. Jeho existencia je kronikami doložená. Podľa nich vládol asi do r. 950.