ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Čím ďalej sme prenikali do Atlantického oceána, tým bolo more búrlivejšie a tak sa potvrdila mienka plavcov, že plavba z Európy do Ameriky v posledných dvoch mesiacoch roku býva najnebezpečnejšia. Práve o polnoci z 22. na 23. decembra strhla sa zasa veľmi silná búrka a ohromné vlny hádzali loď zboka nabok; zhora nadol, takže sa každý musel držať svojej postele, aby nespadol. My, čo sme ešte neboli skvárení morskou chorobou, skladali sme chorých, čo ležali okolo nás na horných lôžkach, aby sa pri páde nedolámali alebo si nerozbili hlavu. Môžete si predstaviť, drahí rodáci, aká to bola práca! Vietor v nespočetných povrazoch strašne hučal, boky lode prašťali, takže menej skúsený cestujúci každú chvíľu čakal, že najbližšia vlna prerazí drevenú stenu lode a všetko v nej zaleje. Keď sme my zdravší skladali chorých z postelí, všetko okolo nás plakalo, božekalo a modlilo sa v strachu blízkej smrti. Na šťastie ani táto búrka netrvala dlho. Ešte pred svitaním sa rozbúrené morské živly utíšili. Ráno, keď sme vyšli na palubu, videli sme sťažeň hrubý asi 10 palcov celkom odčesnutý. Inú, väčšiu škodu nebolo nikde pozorovať; z tohto vidieť, ako výborne sú stavané anglické lode.

Tak pomaly nadišiel 24. december, Štedrý deň a Štedrý večer na mori! Pred duševným zrakom sa mi zjavili všetky obrazy z útlej mladosti: pečenie a roznášanie oblátok, radostné spevy večer pod oblokmi, veľavýznamné hostiny Štedrého večera sprevádzané všakovými obyčajami, polnočné pobožnosti atď. Všetko mi to tu na mori prišlo na um a ja som zaletel na krídlach vrelej túžby do milej domoviny. Onedlho ma vytrhol z hlbokého dumania zvonec, ktorý nás volal ku skromnému obedu. A večera bola ešte skromnejšia. Nebolo ani kapustnej polievky s klobáskou, ani opekancov s makom, ani na tvrdo uvareného hrachu; iba troška čaju, ktorý sme dostávali pred spaním. Po tejto skromnej štedrej večeri zavolali sme nášho muzikanta, toho Švéda, ktorý sprevádzal husľami náš odchod z Európy, a požiadali sme ho, aby nám zahral. Vďačne to urobil, vediac, že od zámožnejších cestujúcich dostane svoj oldomáš. Začal teda rezko preháňať sláčik po strunách a my mladší a zdraví začali sme tancovať. Zabávali sa všetky mladé ženy, ktoré ešte morská choroba nezronila. A hoci sme sa s veľkou väčšinou nevedeli ani dohovoriť, predsa sme sa veselo všetci zabávali, nemajúc ani tušenia, čo nás o dva dni čaká. Náš švédsky hudec „pílil“ spočiatku veľmi chutne a veselo, ale ako hodiny ubiehali, tým dostával viac piva od zámožnejších účastníkov tejto zábavy, ktoré on, ako dobrý muzikant, nevylieval veru za golier, ale podľa známych hudobníckych obyčají vyprázdňoval poháre prirodzenými cestami. Po dvoch hodinách začal sa už kývať sem i ta a vychodil z nôty. Odrazu sa zvalil zo svojho sedadla na zem a začal namiesto hudby chrápať. Nuž bolo po bále! Po deviatej hodine odpratali sme nášho Švéda do jeho košiara a ostatní sme sa tiež rozišli každý do svojej komôrky. Tam na tichom lôžku vrátila sa moja myseľ zase do našich milých podtatranských krajov a ja som v duchu prežíval všetky radostné obyčaje Svätvečera…

Ráno 25. decembra panovalo všade na lodi posvätné ticho, aké býva spojené s prísnym anglickým svätením nedele a sviatkov. Hneď zrána chodili plavci po všetkých miestnostiach, oznamujúc cestujúcim v kapitánovom mene, aby sa v tento slávnostný deň nik neopovážil hrať karty alebo vystrájať nejakú inú neslušnú zábavu. Tento rozkaz iste uposlúchla veľká väčšina cestujúcich, lebo všetko sedelo v príkladnej tichosti na svojich miestach.

More bolo celý deň tiché a pokojné. Iba v našej izbičke traja náruživí kartári nemohli sa zdržať a utiahli sa do perín, aby ich nebolo ani vidieť, a tam hrali karty, pravda, bez kriku a tak opatrne, že si ich nik ani nevšimol.

Druhý sviatočný deň uplynul tak ako prvý, v príkladnej tichosti; more bolo tichučké a hladké ako zrkadlo a obloha nad ním jasná. Okolo desiatej predpoludním začalo slniečko tak prihrievať, že skoro všetkých, čo sa ešte ako-tak mohli hýbať, vyvábilo na palubu. Pri tejto príležitosti sa ukázalo, koľko cestujúcich bolo chorých; najmä žien chybovalo mnoho, lebo ony najskôr podľahnú morskej chorobe. I svätoštefanské popoludnie ubehlo v družnej besede na palube.