Quodlibet

Strach, ba úžas prejde kosti
pre tie sveta neprávosti!
Hrozné, hrozné, čo prináša
odboj pecier satanáša
      v divej zlosti.

Hrozné, hrozné! Šelmy besné
riad bez bázne boria, tiesne!
V zvrhlosti ich, zúrivosti
praští prastav spoločnosti,
      hrči, klesne.

Hrozné, hrozné! Tvorov húfu
cieľom rozvrat, žeh, rum trúfu!
Výplen mocných, údus práva
že vraj pozdvih, úslň, sláva
      vrstvám zúfu.

Hrozné, hrozné! Zhuby práca
že vraj blahom sa odpláca.
Kráľov, cárov krvi lázeň
má byť šťastie, ľudu priazeň,
      slasť kypiaca.

Hrozné, hrozné! Trosky trónov
balzam rán že, ihra tónov.
Panovníckych domov púšti:
skvelých parkov skvostné húšti,
      raj millionov.

Hrozné, hrozné!… Avšak, Bože!
hrnot vĺn kto zdržať môže?
Kde ľza rúcať múry chrámu,
tam i žitie korún lámu
      rúry, lóže.

Kde sa pestí pekelný chór,
voľno plúži duchov zlých or;
loď kde vedie neznabožstvo,
tam rve, truští vetrov množstvo,
      drúzga víchor.

Dl. 1. VIII. 1900