Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Michal Garaj, Alena Kopányiová, Daniela Kubíková, Ivana Guzyová, Lucia Muráriková, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 509 | čitateľov |
[14]
Luhy slovenské rok po roku kvetom
blahostrom jeden osýpa:
Nenájdeš mena, čo pôjdeš šírym svetom,
ktoré by milo znelo, jak naše slovo: lipa.
India palmu a céder ľud Libanu,
dub Nemec, púšť Maďar chváli:
Slováci? — v chládok lipy svojej si stanú,
či boží hnev ich a či oheň pekelný páli.
Pod lipu našu, v činného žitia kolo,
s prísahou vernosti, chlapi!
A bude ináč, nežli to dosiaľ bolo,
keď mešteka sa tento a tamten pera lapí.
A ty čo riekneš v ten národov deň súdny,
čo vezmeš, krv odrodilá!
Za to, že meceš smeti do tej studni
a leješ jedy v hruď tú, z ktorej si život pila.
[14] Báseň prvý raz uverejnená v almanachu Lipa II. 1862 bez podpisu.
Sládkovič poslal túto báseň spolu s prekladom Goetheho básne „Zueignung“ (ktorý Viktorin uverejnil v Spisoch básnických 1861) 29. novembra 1860 Jozefovi Viktorinovi pre druhý ročník almanachu Lipa. V sprievodnom liste báseň nazýva „Anagramm“ a píše o nej: „Druhý ročník ,Lipy‘ má tedy už svoje korene. Nech ho slnce božie ohreje a skropí láska národa! Tu pripojene kladie pán Bôh dva kvietky. — Posielam totiž dvoje veršíkov.
,Anagramm‘ na slovo ,Lipa‘. To jedno. Ak nebudete mať inej, lepšej básničky na čelo ,Lipy‘, táto by hádam zbavila. Na Vaše Oslovenie v tomto ohläde, nechcelo sa mi písať dajakú exhortu národnú: zložil som tedy, čo mi práve napadlo. Kúštek beletristiky a humoru v tom predsi jesto. Vskutku málo tuším nájdeš slov, ktoré by sa štvorakou formou tak nenucene ku hre hodili.“
V čase, keď Sládkovič posielal báseň do Lipy, boli v plnom prúde prípravy Spisov básnických 1861. Sládkovič ju chcel zaradiť do nich, ako sa to dozvedáme z listu adresovaného Viktorinovi zo 14. januára 1861; v ňom Sládkovič určuje poradie svojich básní: „Za básňou ,Lipa‘ mohla by sa hádam vložiť tá, čo som Vám nedávno poslal ,Anagramm‘. Preto by Ste ju hádam aj v tohoročnom almanachu svojom bezpečne mohli upotrebiť.“
Viktorin ju však v Spisoch básnických 1861 neuverejnil, iste preto, aby na čelo almanachu „Lipa“ dal báseň novú, dovtedy neuverejnenú.
Zachovaný je aj rukopis básne (1 list rozmerov 21,5 × 13,5 cm) bez názvu, na ktorom začiatky sloh (Lipa) sú písané červenou ceruzkou a takisto aj alternácie slova lipa (páli, lapí, píla). Medzi našim textom a textom rukopisným niet odchýlok.
— básnik, literárny kritik a prekladateľ, predstaviteľ slovenskej romantickej generácie. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam