Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Zdenko Podobný, Ivana Gondorová, Daniel Winter, Erik Bartoš, Lucia Muráriková, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 56 | čitateľov |
Jožko môj!
Dnes som dostal Tvoje „milé psáni“, a síce datírované z Hlbokého, a nie z Vacova,[7] kde asnáď viacej sídliš ako doma. No však to tam Tvoja vila.
Teší ma starý švéd, že si zdravý, ale ma mrzí, že Ti pršia zuby, ebatta, čímže budeš hrýzť? Keď Tisa skočí do Teba,[8] čím budeš sekať? a mal si veru dobré lopaty, keď si rozprával, sa Ti okále svietili, zuby blyšťali a sekali ako holender v papierni,[9] a teraz:
Exspiret una duos tussis
Et una duos. Nihil adest
Quod agat tertia tussis habet?[10]
Už sme staré devly, len by nám aspoň ešte celá koža ostala, lebo tá je Slovákom potrebná, tú nám derú, páralo sa im do trtáča! Ale veru sa nám i tá mraští na pergamienu.
A mimo toho, brat môj, redneme, ako tie Tvoje zuby. Už tu už tam odpakuje sa ten i onen ku starému pánovi ta za Deákom.[11] I toho ľutujem, a to tým väčšmi, že keď už odísť musel, nešiel ta so svojím dielom. Nechtiac síce, ale tak náhodou povedal pri čítanom nekrológu na tunajšej hlav. reálke istý jedon profesor, že terajší náš dobrobyt „jóletünket“[12] máme Deákovi zaďakovať. No, ten by sa mu veru bol poďakoval za ten kompliment.
Všetko, ale všetko počínanie maďarónske je sebaklam, infámna nestydatosť. Tak oni to rozprávajú, tak oni to robia, ako by tomu všetkému cigánstvu verili. Sie bügen sich ganz hinein.[13] Choroba, na ktorú oni odjakživa trpia, je „Groszenwahn“.[14] Inšieho lieku nieto, ako takých ľudí, aby neboli škodní, dať pod kuratelu a pod chladné obklady.
Sed redeamus charissime ad saniora.[15] Tu Ti Laskomerský posiela tri veľmi sentimentálne kusy, ani čoby ich bol Lafontaine[16] z jeho slzavého oka vytlačil. Vyber si jedon, ktorý sa Ti ľúbiť bude. Tie dva druhé kusy pošli mi nazad hneď, ten ale vybraný si odpíš, a potom mi ho tiež odošli. Jestli sa Ti ale tie tri deti ani jedno ľúbiť nebudú, pošli mi ich zaraz nazad.
Redaktor „Hája“, ktorý i moju Lipoviansku mašu[17] i Poľovačku na medvede z Tábora preložil, pýtal odo mňa dačo pre lesníkov. Napísal som teda Slúčeka, ale ho nevydáva už od októbra r. 1875. Neznám, či sa mu nepáči, či čo?
Čo myslíš o blízkej budúcnosti? Mne sa tak zdá, akoby Rakúsko zo západu z „Cis“[18] na východ vytisnuté[19] a odkázané byť malo. Za straty na západe dostane asnáď odmenu na východe, pod panstvom — Maďarie. To odovzdanie sa domu panujúceho úplne živlu maďarskému, to účinkovanie ministra zahraničia[20] a vôbec celý postup a vývin vecí na tento čas panujúcich na to poukazuje. Či je v tom uzrozumenie s druhými mocnármi, alebo či sa to z dakade potká s odporom, tam si už neznám ďalej diplomatické zákľuky vyobraziť. Nemám náhľad do diplomacii, ale si tak predstavujem situáciu. A Slavianstvo? Sú jablone, ktoré už v druhom-treťom roku po štepení rodia, mašanky hen v 20. roku. Slavianstvo zreje, zreje, ale pomaly. Je strašne ozaj strašne konzervatívne, aktívne nevynikajú ako pasívne, nie sú agresívni, ale znamenití v defenzíve. Nuž tak, brachu, my tú jabloň kľúdime, teraz ju bránime oproti návalu chrústov a húseníc, ale ovocie my z tej jesť nebudeme. Vtom ale práve cnosť, v činoch pre budúcnosť, a tá je naša, nie naša, ale našich, ak do tých čias kone nepodochnú. Ale myslím, že nie, o to sa postará pán dr. Veselovský. Kým budú mať krumpľov, Slováci nevyhynú.
Moja čeliadka: žena, dcéra Mariška i ja Vás všetkých úprimne i srdečne pozdravujeme, daj Ti pán boh — ak je ešte nie penzionovaný — stáleho a silnejšieho zdravia, ako ho ja chrchloš mám, aby si mohol heroicky ako vše za milú, dobrú a nepochopiteľne prenasledovanú svojeť pracovať. Amen.
Zbohom
Tvoj Gusto.
Kremnica 21. 2. 1876
[7] nie z Vacova — kde bol Hurban v štátnom väzení od decembra 1869 do mája 1870. Odsúdili ho pre politický článok Čomu nás učia dejiny?, uverejnený v Pešťbudínskych vedomostiach.
[8] keď Tisa skočí do Teba — narážka na Kolomana Tiszu (1830 — 1902), maďarského politika. Bol vodca liberálnej strany a v r. 1875 — 1890 predseda uhorskej vlády. V maďarskej zahraničnej politike hlásal totožnosť maďarských záujmov s pruskými a vo vnútornej politike uplatňoval zvýšenú maďarizáciu.
[9] ako holender v papierni — stroj na rozomletie papieru a handár
[10] (lat.) Jedným zakašľáním zničil dva (roz. zuby), druhým tiež dva. Na tretie zakašľanie mu už nič nezostalo?
[11] Za Deákom. Fraňo Deák (1803 — 1876) — maďarský politik, umiernený liberál, kompromisný k habsburskej vláde. Ako vodca maďarskej kompromisnej strany spolupracoval na vyrovnaní z r. 1867, zabezpečujúcom v habsburskej monarchii nadvládu Nemcov a Maďarov nad ostatnými národmi, ktoré tvorili väčšinu.
[12] (maď.) Náš blahobyt.
[13] (nem.) Celkom sa vžili do toho.
[14] (nem.) Velikášstvo, slávomam.
[15] (lat.) Ale prejdime, najmilší, na rozumnejšie veci.
[16] Jean de La Fontaine (1621 — 1695) — slávny francúzsky básnik, autor poviedok a najmä bájok (dvanásť kníh do r. 1694), ktoré mu zabezpečili trvalé meno vo francúzskej literatúre
[17] Lipovianska maša — vyšla Zechenterovi v Orle V, 1874. Hneď v ten istý rok vyšla aj knižne. Poľovačka na medvede vyšla v almanachu Tábor r. 1870. Slúčkove nehody vyšli v Orle VII, 1876 a paralelne v českom časopise Háj V, 1876 (pod názvom Záliby pána Slúčka).
[18] (lat.) Pred. Porov. i vecné vysvetl.
[19] z „Cis“ na východ vytisnuté — pruská politika skutočne išla za tým, aby sa Rakúsko obracalo na Východ, menovite na Balkán, aby sa tam zamestnávalo a netúžilo obnoviť niekdajší stav v Nemecku, do vecí ktorého tak dlho a výdatne zasahovalo
[20] to účinkovanie ministra zahraničia — gr. Júliusa Andrássyho
— prozaik, publicista, autor najmä krátkych humoristických žánrov a cestopisov Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam