ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jožko môj!

Dnes som dostal Tvoje „milé psáni“, a síce datírované z Hlbokého, a nie z Vacova,^[7] kde asnáď viacej sídliš ako doma. No však to tam Tvoja vila.

Teší ma starý švéd, že si zdravý, ale ma mrzí, že Ti pršia zuby, ebatta, čímže budeš hrýzť? Keď Tisa skočí do Teba,^[8] čím budeš sekať? a mal si veru dobré lopaty, keď si rozprával, sa Ti okále svietili, zuby blyšťali a sekali ako holender v papierni,^[9] a teraz:

Už sme staré devly, len by nám aspoň ešte celá koža ostala, lebo tá je Slovákom potrebná, tú nám derú, páralo sa im do trtáča! Ale veru sa nám i tá mraští na pergamienu.

A mimo toho, brat môj, redneme, ako tie Tvoje zuby. Už tu už tam odpakuje sa ten i onen ku starému pánovi ta za Deákom.^[11] I toho ľutujem, a to tým väčšmi, že keď už odísť musel, nešiel ta so svojím dielom. Nechtiac síce, ale tak náhodou povedal pri čítanom nekrológu na tunajšej hlav. reálke istý jedon profesor, že terajší náš dobrobyt „jóletünket“^[12] máme Deákovi zaďakovať. No, ten by sa mu veru bol poďakoval za ten kompliment.

Všetko, ale všetko počínanie maďarónske je sebaklam, infámna nestydatosť. Tak oni to rozprávajú, tak oni to robia, ako by tomu všetkému cigánstvu verili. Sie bügen sich ganz hinein.^[13] Choroba, na ktorú oni odjakživa trpia, je „Groszenwahn“.^[14] Inšieho lieku nieto, ako takých ľudí, aby neboli škodní, dať pod kuratelu a pod chladné obklady.

Sed redeamus charissime ad saniora.^[15] Tu Ti Laskomerský posiela tri veľmi sentimentálne kusy, ani čoby ich bol Lafontaine^[16] z jeho slzavého oka vytlačil. Vyber si jedon, ktorý sa Ti ľúbiť bude. Tie dva druhé kusy pošli mi nazad hneď, ten ale vybraný si odpíš, a potom mi ho tiež odošli. Jestli sa Ti ale tie tri deti ani jedno ľúbiť nebudú, pošli mi ich zaraz nazad.

Redaktor „Hája“, ktorý i moju Lipoviansku mašu^[17] i Poľovačku na medvede z Tábora preložil, pýtal odo mňa dačo pre lesníkov. Napísal som teda Slúčeka, ale ho nevydáva už od októbra r. 1875. Neznám, či sa mu nepáči, či čo?

Čo myslíš o blízkej budúcnosti? Mne sa tak zdá, akoby Rakúsko zo západu z „Cis“^[18] na východ vytisnuté^[19] a odkázané byť malo. Za straty na západe dostane asnáď odmenu na východe, pod panstvom — Maďarie. To odovzdanie sa domu panujúceho úplne živlu maďarskému, to účinkovanie ministra zahraničia^[20] a vôbec celý postup a vývin vecí na tento čas panujúcich na to poukazuje. Či je v tom uzrozumenie s druhými mocnármi, alebo či sa to z dakade potká s odporom, tam si už neznám ďalej diplomatické zákľuky vyobraziť. Nemám náhľad do diplomacii, ale si tak predstavujem situáciu. A Slavianstvo? Sú jablone, ktoré už v druhom-treťom roku po štepení rodia, mašanky hen v 20. roku. Slavianstvo zreje, zreje, ale pomaly. Je strašne ozaj strašne konzervatívne, aktívne nevynikajú ako pasívne, nie sú agresívni, ale znamenití v defenzíve. Nuž tak, brachu, my tú jabloň kľúdime, teraz ju bránime oproti návalu chrústov a húseníc, ale ovocie my z tej jesť nebudeme. Vtom ale práve cnosť, v činoch pre budúcnosť, a tá je naša, nie naša, ale našich, ak do tých čias kone nepodochnú. Ale myslím, že nie, o to sa postará pán dr. Veselovský. Kým budú mať krumpľov, Slováci nevyhynú.

Moja čeliadka: žena, dcéra Mariška i ja Vás všetkých úprimne i srdečne pozdravujeme, daj Ti pán boh — ak je ešte nie penzionovaný — stáleho a silnejšieho zdravia, ako ho ja chrchloš mám, aby si mohol heroicky ako vše za milú, dobrú a nepochopiteľne prenasledovanú svojeť pracovať. Amen.

Zbohom

Tvoj Gusto.

Kremnica 21. 2. 1876