ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bisťuže, prebisťu, drahí páni moji,
Ťažko to vysloviť, čo kto v srdci kojí;
Ťažko ti Handelčan ide do roboty,
Keď cedilo prázdno, roztrhané boty —
V bruchu ti mu skvrčí, zaťahuje remeň,
Hrom že ti v materi bohuje nejeden:
Tak sa aj mne veru nešťastnému vodí,
Bo sa hlava prázdna do veršov nehodí.
Čo hlava nestačí, vyjde to zo srdca,
Musí to len vonka, musí to vynť predsa.
Jestli vám je milo, načas pozor dajte,
Jesť — piť kus prestaňte, a mňa poslúchajte.

Predsa už nastáva, ach už ver nastáva
Jarný čas a vetrík teplý sa zahráva,
Vtáčiky spievajú, mušky ožívajú,
Teľce hore chvosty po cestách behajú;
Už na skoro budú kravy v poli mrnčať
A chrústy po stromoch vesele si bručať,
Na vrchoch Zákľukách — tam okolo huty
Hýbať sa tiež počnú známi lykožrúti.
Líška, svrčok, vtáčik všetko sa to pári —
Hľa toto sú znaky nastalej to jari.
Čože túto jar ha, ktože ju otvára?
Deň svätého dobre mámi Jaroslava.
Preto aj Slaviani, a to nie bez práva,
Nazvali Jozefa svätého Jaroslava.

Sú tu medzi nami dve jarky takieto,
Jenž nám predzvestujú nastalé už leto:
Jedna jarka Markus, druhá je Kúdeľka,
Okolo nich točí sa óda tá veľká.
Mena im obom — do sto že vám hromov,
Ľahko som prišiel sem, ťažko pôjdem domov.
K tomu Markusovi je inštalácia,
Zajtra bude Dávid pre nás Leôkadia.
Ale teraz preci
Majmeže sa k veci:
Ktorí chcete smrkať, smrkajte,
Ktorí chcete kýchať, kýchajte,
Ktorí chcete chrákať, chrákajte —
Mne ale za pohárik vína dajte.

Jozef-Jozef, pane faráre z Balogu,
Už je zas rok včerty, prisám pánu bohu!
Päťdesiat ich prešlo, jestli dobre lajem,
Ešte toľko žití Vám zo srdca prajem.
Ale nie len hociak, tak do sveta žiti,
Lež šťastlivý pritom, dobrej vôle byti.
K tomu nadovšetko stálo zdravia patrí,
Pevnô nezmenenô jak slovenské Tatry.
Aby sa vám v črevách habaus nepristavil,
Než silný žalúdok dobré vínko strovil,
Aby ste výborný decht nepotrebuvali
A od fukricjerkou stály pokoj mali.
A grošík na tabak, pán môj drahý, aby
Ste mali často, boh dá krst, svadby, pohraby.
O toto posledné sám sa postarám,
Lebo viem, pomáhať treba biednym farám.
Bože vám zachovaj dach z fary od ohňa,
Pivnicu od vody, prajem Vám to zrovna.
V pivnici v súdočkoch večitú mokrotu,
Aby dach netiekol, pod dachom suchotu
(Dach ma chudák plaší, tečie mu ebatta,
Až mu hen v posteli zamokne vše gata;
A jestli je to pravda, ako fajne rečie,
Že mu vše pokuse aj pod posteľ tečie.)
Preto keby Waldamter^[129] šingle chcel Vám dati,
Aby Vám v posteli nemokli viac gati,
Aby ste ty diery všetky dal pokryti,
Tým budeme môci v suchom víno piti.
V komore med, bryndza, chlebík a divina,
Nechže nevychodí v kochu tiež slanina;
Čo funt z nej odreže, má druhý narásť,
Tak Vám nikdy chybieť nebude nikdy mať.
Kohútov a sliepky, morky viac chovajte,
Dobrých veľkých vajec nadostač vždy majte.
Na kolede svätej za vozík ľaníka,
Sto kíl ako jarec čistého ovsíka.
Konope, klobásy, cverny, tenkie šnúry,
Hrášok, šošovicu, syrce celie múry.
Bože požehnajže pobožnie dušičky,
Čo Vám budú nosiť groše na omšičky:
Handelci, Zahorci, ejne az ebatta,^[130]
Dvadsiatnik,^[131] toliare^[132] veľké jak lopata.
Týmto svetské veci tedy pokonajme,
A sa ku duševným slávam poberajme.
Prajem Vám ja, pane, nie je to žiaden špás,
Na to Vaše bruško tučnô červený pás.
Už ste aj konfráter medzi františkány,
No buďte prepoštom medzi Handelčany;
Nech Vám pozor dajú pri kázni jak sluší,
Kto Vás nepočúva, dajte mu za uši.
Vy čo pri cholere ľud ste opatroval,
Ba čo viac bez strachu sám ste ho kuroval,
Čo ste ich do zeme verne sám osadil,
Ako dobrý farár mile odprevadil.
Tam kde Handelčani sekeru z rúk zložia
A na večný pokoj ticho sa uložia,
Kde Handelcom život smrtonos odpíli,
Kde sa mu jak jedli hlava k zemi chýli,
Kam raz on ostatný, kam do dingu^[133] ide,
A z ktorého dingu nikdy viac nepríde
K šacungu len potom na strašný deň súdny,
Ked sa ceniť bude celý tu svet bludný —
Od tohoto mesta (?) ať Vás pán boh chráni:
Toho Vám prajeme všetci Handelčani.
A preto že každý, kto je neni kyslý,
Lež kto je veselý a nie planej mysli,
Nech si vezme pohár, a so mnou nech pije,
Rázne so mnou štrngne —
pán farár nech žije!

Svätý Jozef, tesár-Handelčan zaista —
Starý pán boh spravil ho pestúnom Krista:
Chodil za Ježišom, v pravici sekeru,
V ľavej oberučný nôž a tesársku mieru.
Či na hrabľoch robil,^[134] či mal stromy čistiť,
To jest Borkenkafrov,^[135] nemôžem uistiť —
Ale to je všetkým iste do sýtosti známo,
Že on bol tesárom patrónom už dávno.
A hľa, braček Markus, jeho meno nosíš,
Stal si sa patrónom týmto drevotárom,
Revírskym cisársko-kráľovským feršterom.^[136]
K tomu ale treba dobrô zdravia mati,
Boh ti ráči toto stále popriavati
Komorský žalúdok prajem ti, amice,
Taký silný, mocný, že stroví žabice,
Lebo pri Komore šakovne máš žuvať
Horkô, kyslô, trpkô často preglgúvať.
Jaknáhle si wirklich^[137] začal úradovať,
Dali si tým právo teba suspendovať,
Každý týždeň dvakrát degradírovati,
Do mesiaca aspoň raz kasírovati.
Preto Ti ja prajem žalúdok tak silný,
Proti tým nehodám liek to neomylný —
Jestli Ti suspensus^[138] príde do žalúdka,
Daj mi na vedomia, dám ti hnedky dnuká
Rhecem a Calomel Laxier^[139] zopár zrnká
A hneď je suspensus z druhej strany vonká.
Tak sa načim často do roka čistiti
A v poriadku všetko musí potom byti.
Ďalej Ti ja prajem, aby lykožrúty,
Nepriatelia stromov jak znemu tak krutí,
Boli premenení na konopnô semä,
A tak vyhubenô bolo toto plemä
Borkenkafrov, lebo by ich vypálili
A dobrú z nich borovičku napálili.
By namiesto šúľkov jedle virštle mali,
Aby dingovníkom do pysku padali.
Medveďom, ty hrúze, Markus preukrutný —
Čos nejeden pohrab pripravil im smutný,
Prajem aj pod oblok aby ti chodili,
A ich tvoje gule junácky ronili.
Pritom nezapomni, a to na vše veky,
Pendrek posielati ta do apatieky.
Ešte ti mám veru jednu vec spomneti,
Čo si kúpil v jeseň ľa pre tvoje deti,
Keď sme boli celá a veselá banda
Na licitáciu u pána Rowlanda. —
Je tá vec nie veľká, ale je viac nízka,
A sa zovie belčov alebo kolíska.
Aby tá vec v kúte darmo tam nestála,
Ale sa veselo sem i tam kývala,
Aby v nej nebola pustota — prázdnina,
Ale malý kričiak pod ním plicenina (?)
Ale teraz solito motu,^[140]
Páni moji, poháre hore
Jemu na zdravia štrngnime,
Po kuse si zapime:
Nech žije Pepko náš dnešný
a c. k. polesný

Živio! živili!

Pre vľúdnosť, dobrotu nemáš nepriateľov,
Pre vernosť, statočnosť mnoho máš priateľov —
Na hore poslušnosť, dolu ľudumilnosť,
Braček môj úprimný, je tvoja skvelá ctnosť.
Pretože ťa slušne sem vymenovali,
Nám všem radosť, tebe znak dôvery dali.
Že srdce nezmeníš, ja nepochybujem,
Že ostaneš stály, vľúdny dôverujem.
Čo sa druhô všetko, braček môj, aj minie —
Len priateľstvo stálo nikdy nezahynie.