ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jezuliatko, Mária, Jozef, anjel Gabriel, prvý anjel, druhý anjel, sbor anjelov (v malebnej skupine).

GABRIEL (spieva):

SBOR:

GABRIEL:

PRVÝ ANJEL:

DRUHÝ ANJEL:

SBOR (spieva):

Joachim, predošlí.

JOACHIM (vystúpi z popredia, obzerá sa): Zdá sa mi, že som u cieľa svojho, maštaľka žiari tajomným svetlom, anjelské spevy zaznievajú z nej. Ach, áno, tu hľa, Mesiáš sveta v jasličkách leží na slame tíško. (Volá v stranu.) Hej, bratia, sem sa! Už sme ho našli. Poďte sa klaňať Pánovi svojmu!

Rúben, Baruch, Jakub, Benjamín, Izmael, predošlí.

RÚBEN: Kdeže je?

BARUCH: Kde je?

JAKUB: Zvedavý som naň.

BENJAMÍN: Túžim ho vidieť, sťa slepý svetlo.

IZMAEL: Mriem za ním túžbou.

JOACHIM ukazuje v úzadie): Pozrite, tam je! Jasličky volil kráľ sveta za trón, maštaľku biednu za palác skvelý. Poznať, že rád má chudobu ľudu, miluje skromnosť, pokoru tichú.

RÚBEN: A predsa koľká kol neho sláva!

BENJAMÍN: Velebná svätosť, anjelov zástup.

IZMAEL: Dych sa mi tají, meraviem vidom.

BARUCH: Nehodní sme my pristúpiť bližšie.

JAKUB: A predsa tajná moc k nemu ťahá.

VŠETCI (ticho rozprávajú medzi sebou).

GABRIEL (volá ich): Nebojteže sa, pastieri milí, pristúpte bližšie k Pánovi svojmu! Povolal Boh vás, žeby ste prví zpomedzi ľudí videli dielo podivnej moci Jeho, čo slovo telo, hľa, krásny učinilo kvet z nevinnej ruže: Božieho Syna. Žiadaný to, hľa, Mesiáš sveta, nevinný, čistý Baránok Boží, za hriechy biednych krvavá obeť, Spasiteľ sveta, kráľ kráľov večný. Pristúpte bližšie, klaňajte sa mu!

SBOR (spieva):

JOACHIM: Nuž, poďte, bratia! Milosť nám veľká, že môžme prví privítať Krista. Slušnú mu úctu podajme svoju, dárky tiež, ktoré doniesli sme mu, oddajme s láskou ku nohám Jeho!

PASTIERI: S úctou a láskou pristúpme k nemu!

JOACHIM (ide popredku, ostatní za ním ku jasličkám, kľakne): Žiadaný sveta Mesiáš si ty — Ty slnko jasné života spásy vitajže, vitaj! Radosťou živou voláme slávu Pánovi svojmu. Zdráv buďže, Kráľu z anjelskej ríše, pokoja, mierumilovný Kráľu! Založiť prišiels’ kráľovstvo Božie na zemi plnej nerestí, biedy; oslobodiť nás z otroctva hriechu, ľud svoj tiež spasiť. Sláva Ti! Zdráv buď! (Pokloní sa až k zemi.)

RÚBEN: Najväčšej úcty poklonu príjmi od tvojich verných, oddaných sluhov a milosť tvoja nechže je s nami teraz i voždy na veky vekov.

BARUCH: Na tvár tu padám do prachu zeme pred Tebou, Kráľu kráľov a vítam s hlbokou úctou, Pán môj, Teba.

JAKUB: Pozdravujem Ťa, úctive vitám presväté dieťa, Jehovy Synu! Vzhliadniže na nás milosťou svojou!

BENJAMÍN: Sláva Ti, Kráľu pokoja, sláva! Hoj, utíš boje, pomiluj, žehnaj, tichého srdca pokorných ľudí!

IZMAEL: Hlboko sa Ti, Pane môj, klaniam, velebím a Ťa úctive prosím požehnaj nám čo dedičstvu svojmu!

SBOR ANJELOV (spieva):

JOACHIM: Milostne, Pane, pohliadni na nás, pastieri sme my chudobní, biedni. Zlata a striebra nemáme, ale čo máme, to Ti skladáme k nohám z vďačného srdca. Prijmiže, prijmi darčeky tieto láskave od nás, popri nich lásku a oddanosť našu. (Položí dar svoj pred jasle.)

RÚBEN, BARUCH, JAKUB, BENJAMÍN, IZMAEL (kladú jeden po druhom dary k jasliam, s poklonou odídu do popredia vpravo a ticho rozprávajú medzi sebou. Benjamín odíde vľavo.)

Ráchel, Joel, predošlí bez Benjamína.

JOEL: Ach, ja by som už najradšej tam bol! Nemôžem sa dočkať šťastnej tej chvíle.

RÁCHEL: Trpezlivý buď, ďaleko nie sme od cieľa cesty. Zdá sa, že je tu.

SBOR ANJELOV (spieva):

JOEL (radostne lapí matku): Či čuješ spevy anjelov zbožné? To musí tu byť nablízku dakde.

RÁCHEL (obzerá sa): Hen, vidím žiaru slnečnú horieť v maštaľke malej… Nebeská krása!

JOEL: Poďme ta, matko, tam bude iste.

RÁCHEL (zbadá pastierov): Ach, ľaľa, naši sú tu tiež, veru, Jehovu chválim, že sme sa tuná postretli s vami, že sme sa sišli.

JOACHIM: Vitajte! Joel, čo ty tu hľadáš? Komuže košiar sveril si doma?

JOEL: Starosti nemaj! Tabitha s tetkou prevzaly starosť o všetko doma.

BARUCH (k pastierom): Poslúchať nevie, svevoľný lagan, kázali sme mu, by doma ostal…

JOEL: Poslúchať viem a slúchal som voždy. Odpusťte, včuľ som prestúpil zákaz. Nezvyčná žiadosť, Mesiáša zrieť, ťahala ma sem, čo by môj život spočíval na tom. Nehnevajte sa! Ja musel som dôjsť — musím ho vidieť.

BARUCH (posmešne): Nuž, veď si slepý, ako ho vidíš?

JOEL (sopne ruky): Vidím ho duchom, cítim ho srdcom, ja verím v Neho, v milosť, moc Jeho.

JOACHIM: Nechajteže ho! Už len choď, syn môj, keď si tu, vybav poklonu svoju. Počkáme ťa tu v blízkosti zatiaľ. (Odíde vpravo popredia.)

RÚBEN, BARUCH, JAKUB, IZMAEL (idú za ním).

Predošlí bez pastierov.

RÁCHEL (vedie Joela v úzadie, hovorí k nemu): Pokľakni, syn môj! Na jasliach leží milostné dieťa, Mesiáš sveta. Po strane matka ľúbostná pri ňom, po druhej otec akiste Jeho, anjelov mnoho okolo neho… Pokľakni syn môj, privítajže Ho! (Kľakne.)

JOEL (kľakne): Vítam Ťa, Kráľu neba i zeme! Vítam Ťa, Spása celého sveta! Na stotisíckrát pozdravujem Ťa! Hoci len duchom môžem Ťa vidieť predsa však v Teba verím a dúfam, milujem Ťa tiež nad všetko iné… Láskave shliadni na sluhu svojho!

RÁCHEL: Pomiluj, poteš milosťou svojou!

JOEL: Biedny som, Pane, chudobný… Nemám čím by som sa Ti zavďačiť mohol… Holúbkov párik odo mňa prijmi, ktorých som choval s úľubou Tebe. Priateľka moja Tabitha kvety posiela Ti zas. Ó, prijmi vďačne skromnučké dary! Nezhŕdaj nimi, bo s čistou láskou dávame Ti ich! O jedno prosím, vyslyš ma, Pane, dajže mi zrak, daj, žeby som slávu, moc Tvoju tým viac velebiť mohol! Zmiluj sa, zmiluj nad biednym slepcom, (strhne obväzok s očú a odhodí ho) temnotu moju rozožeň žiarou milosti svojej! Syn Boží si Ty, ráč len chcieť a ja uvidím svetlo! Zmiluj sa, vyslyš volanie moje! (Plače.)

RÁCHEL: Neplač mi, Joel, bolesti znova dostavia sa ti do očú temných. Nedám si rady tu v cudzom svete.

JOEL (s rastúcou radosťou): Mamička! (Vstane, obzerá sa.)

RÁCHEL: Čo je?

JOEL: Ježišu! Spása! Ja vidím. Matka, mamička moja! (Objíme matku.) Ja vidím všetko… Koľká to krása! Tabitha moja, ja vidím, vidím.

RÁCHEL (preľaknuto): Pamätajže sa, Joel, môj Joel! Zavaruj Bože, tratí snáď rozum?

JOEL: Nie matka drahá, nemajte strachu! Pri sebe som ja a vidím všetko. (Ukazuje.) Mesiáš sveta v jasličkách leží, pri Ňom Mať jeho s pestúnom. Božích anjelov vidím. Mamička, aj vás prvý raz vidím v živote svojom. (Objíma matku.) Jehova zázrak učinil na mne.

RÁCHEL: Joel, môj Joel, predrahý syn môj! (Objíme ho.) Ach, Bože, veľká milosť je Tvoja! (Beží do popredia a volá.) Hej! Bratia, sem sa! Pospešte rýchlo!

Joachim, Rúben, Baruch, Jakub, neskôr Izmael, Benjamín, predošlí.

JOACHIM: Čo voláš, Ráchel?

OSTATNÍ PASTIERI: Čo sa ti stalo?

RÁCHEL: Tešte sa so mnou, predrahí bratia, veľkú mi milosť prejavil Boh môj.

JOACHIM: Nuž, čo je? Povedz!

OSTATNÍ: Čože máš? Hovor!

RÁCHEL: Joel môj vidí! Úplne vidí.

BARUCH: Nerobže bláznov zo starších ľudí.

RÁCHEL: Nerobím. Joel, ukáž sa, syn môj.

JOEL: Vitajte! Posiaľ poznával som vás po hlase iba, no teraz vidím, ďakovať Bohu, aj tváre vaše. Prírodu vidím v úplnej kráse, báječný svet, aj Tabithu moju uvidím už raz. Ovečky moje — košiare naše. Vďaka Ti, Kriste, Ty Spása sveta, verím, že Boh si.

JOACHIM (padne na kolená): Všemožný Bože, moc Tvoja veľká! Bez hraníc sláva naveky Tvoja!

PASTIERI: Zmiluj sa, zmiluj nad nami všemi!

SBOR ANJELOV (spieva):

BENJAMÍN (vbehne ku Baruchovi): Počujte, strýko, posolstvo došlo, máte sa zaraz poberať domov. Žena vám padla, zlomila nohu, keď v zlosti išla k studni brať vodu.

BARUCH: Pomiluj, dobrý Hospodin s neba! To trest je za jej hriech večnej zloby. (Odíde.)

Adon, Tabitha, Kodan, Barum, predošlí.

ADON: Tu azda bude cieľ našej cesty, podivným svetlom maštaľka žiari.

TABITHA (nádherne oblečená): Počul si pieseň? Anjelské hlasy… Tu to byť musí voľakde blízko. (Obzerá sa.) Ach, tu sú naši pastieri drahí.

JOACHIM: Ktože si, moja? Dľa hlasu by som Tabithu myslel poznávať v tebe, podľa šiat ale priznať sa ťažko.

TABITHA: Tabitha vaša, dedko môj, som ja. Otecko môj to, našiel si ma zas.

ADON: Som knieža Adon. Stratené dieťa, Tabithu moju, našiel u vás.

TABITHA: Kdeže je Joel?

JOEL (beží radostne k Tabithe): Tabitha moja, tu som a vidím, očami svojmi báječnú krásu, milotu tvoju… Tabitha, vidím!

TABITHA: Mne otca zasa drahého vrátil, ktorý ma k mojej mamičke vedie v rodisko moje, v milý môj domov.

JOEL (zadiveno — zroneno): Tabitha moja, odchádzaš od nás? Jehova! — Srdce pukne mi žiaľom… Bez teba, drahá, nemožno žiť mi.

TABITHA: Aj mne, ver, ťažko opustiť teba. Uver, že nikdy nezabudnem ťa, mamičku tvoju, salaše vaše.

JOEL: Teraz, keď vidím, aká si krásna, preťažko, žiaľno opustiť teba. Tebe len kvôli žiadal som si zrak a teraz? (Zakryje si oči.)

TABITHA: Neplač, nekaz si oči! Pán Boh je mocný, poteší oboch.

ADON: Nežiaľte, deti! Boh čo raz spojil rozdvojiť nechcem. Pôjdete spolu! I matku tvoju, statočný synu, pojmeme s nami, Jehova žehnaj ľúbosti vašej! Nech láska vaša, k Božej cti, sláve, prekvitá stále! (Vloží ruku Tabithy do ruky Joelovej, požehná ich.)

RÁCHEL (tiež tak): Pomiluj, žehnaj Jehova oboch! Veľké je dielo milosti Tvojej!

ANJEL GABRIEL: Sláva buď Bohu na výsosti a tu pokoj ľuďom dobrej vôle!

SBOR ANJELOV (spieva):

(Opona padne.)