Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Michal Belička, Zdenko Podobný, Eva Lužáková, Katarína Maljarová, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian, Mária Hulvejová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 287 | čitateľov |
Príslovia
Báť sa
Koho raz had uštipne, i hlísty sa bojí. — Koho raz had uštipne, i húsenice sa bojí. — Koho raz had uštipne, i žaby sa bojí. Č. 194. Adalb. Zmija 1.
620
Koho raz pes pohryzie, ten sa potom i muchy bojí.
Obarený pes i dažďa sa bojí.
Bieda
Bieda majster. — Bieda najlepší majster.
Bieda rozum láme. Č. 177. Adalb. Bieda 1.
Bieda všetkému naučí.
625
Co śe druhemu vodzi, ta to i mne nezaškodzi. Šariš.
Keď sa vyspíš, aj z teba bude človek.[112]
Múdry, múdrejšie, zmúdrieť
Aj Hanzo bol múdry, keď sa kaše najedol.[113]
Dnešok múdrejší ako včerajšok.
Druhý deň vždycky múdrejší, Č. 262.
630
Po práve je každý múdrejší.
Po rákoši bývajú páni múdrejší. Č. 193. Adalb. Pan 185. Ratusz. — Po správe páni múdri bývajú. T. 33.
Vlastnou škodou zmúdrel. Adalb. Szkoda 13. (Porov. 644, 645.)
Popáliť sa, opáliť sa
Koho raz kaša popáli, vždy ju fúka. — Koho raz kaša popáli, potom všetko fúka. Č. 194.
Kto sa raz opáli, aj huspeninu dúcha. — Kto sa raz opečie, aj huspeninu dúcha. Bošácka dolina.
635
Kto sa na horúcom popáli, i na studené dúcha. Adalb. Sparzyć się.
Kto sa raz popáli, aj na ľade dúcha. — Kto sa raz popálil, aj iskry sa bojí. — Kto sa raz popálil, aj ľadu sa varuje. — Kto sa raz popáli, aj ľadu sa odmyká.
Rozum
Časom príde rozum do ruky.
Dobrý rozum po škode, a lepší pred škodou. Č. 193. Adalb. Mądry 14, Rozum 10.
Núdza rozum zobúdza. Adalb. Nędza 15.
640
Po nečase veľa rozumu. Adalb. Mądry 82.
Uč śe od kuma rozuma. Šariš.
Sedz doma, nevíš nic. Modra.
Škola svet, psota majster. Modra.
Učiť, učiť sa, naučiť sa
Človek sa svojou vlastnou škodou učí.[114]
645
Čo Škodí, to učí. Č. 156. Adalb. Szkodzić 4, Zaszkodzić 1.[115]
Mačka učí gazdinú komoru zatvárať.
Práca učí človeka.
Psota majster, ona všeličomu človeka naučí.
Šťastný, kto sa na cudzej škode naučil. Č. 156.[116]
650
Z cudzej škody sa neraduj, ale sa uč. Adalb. Nieszczęście 14, Szkoda 11.
Skúsiť, skúsenie, skúsenosť, skúsený
Dobre je sveta skúsiť.
Kto neskúsil, nevie, čo je zlé na svete.
Kto nič neskúsi, nič nevie. Č. 177. Adalb. Doznać 2.
Kto nič neskúsi, nič nevie pretrpieť.
655
Kto sám neskúsi, druhému neuverí.
Kto skúsi, vie.
Nepýtaj sa starého, ale skúseného. Č. 205.
Skúsenosť človeka učí.
Skúsenosť stojí peniaze.
660
Všetko skúste, a čo je dobré, toho sa držte.[117]
Zo skúsenia poučenia.
Porekadlá a úslovia
Nesadne viac na lep.
Prišiel do dobrej školy. — To mu bude dobrou školou.
[112] Iron. Z.
[113] Iron. Z.
[114] Maď. paralela: Kárán tanul a magyar. (Na vlastnej škode sa Maďar učí.) — Kárán tanul a bolond. (Na vlastnej škode sa blázon učí).
[115] Lat. znenie: Quae nocent, docent. (Čo škodí, učí.)
[116] Lat. paralela: Felix quem faciunt aliena pericula cantum. (Šťastný, komu je do spevu pri cudzích nebezpečenstvách.)
[117] Porov. bibl. výrok v Listoch Tess. 5, 21.
— folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam