ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ach, — často sa mi cnieva
za milým domovom;
čuť mládež, jak si spieva
pod hája pokrovom;
prejsť sa tým šírym poľom
mojej rodnej zeme,
o ktorom v srdci mojom
rozpomienka drieme.

Videť tie miesta isté,
kde som sa ihrával;
tie lipy rozložité,
kde som rád sedával:
snáď by mi netušene
prišla mladosť moja,
a srdce roztúžené
došlo by pokoja…

Lež v mojom už domove
nik viac nepozná ma;
vidím len tváre nové:
ztíchla pieseň známa. —
Kde sú tí, čo vedeli
dávné melódie,
— keď pejúc sme sedeli? —
Žiaden z nich nežije! —

Deti kde — i dnes ešte —
bavia sa a smejú,
mňa teraz, na tom mieste,
slzy hneď zalejú;
v háji, kde pošuškáva,
kde vták spieva s chvoje:
vždy ešte neprestáva
tužiť srdce moje!
(1917)