SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Túžba


Ach, — často sa mi cnieva
  za milým domovom;
čuť mládež, jak si spieva
  pod hája pokrovom;
prejsť sa tým šírym poľom
  mojej rodnej zeme,
o ktorom v srdci mojom
  rozpomienka drieme.

Videť tie miesta isté,
  kde som sa ihrával;
tie lipy rozložité,
  kde som rád sedával:
snáď by mi netušene
  prišla mladosť moja,
a srdce roztúžené
  došlo by pokoja…

Lež v mojom už domove
  nik viac nepozná ma;
vidím len tváre nové:
  ztíchla pieseň známa. —
Kde sú tí, čo vedeli
  dávné melódie,
— keď pejúc sme sedeli? —
  Žiaden z nich nežije! —

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Deti kde — i dnes ešte —
  bavia sa a smejú,
mňa teraz, na tom mieste,
  slzy hneď zalejú;
v háji, kde pošuškáva,
  kde vták spieva s chvoje:
vždy ešte neprestáva
  tužiť srdce moje!
(1917)