ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Hej! — — — —
Už sa mi tak zdalo, že sme opustení,
že nám už uvädnul rozmajrín zelený;
rozmajrín zelený — naša Slovenčina,
poklad ten milený z ruky Hospodina.

Lež teraz už vidím, že tomu tak nie je,
že máme, kto nám ten rozmajrín poleje;
opatrí, ošetrí vďačnými rukami,
poleje, porosí horkými slzami;
a že ten rozmajrín, čo ledva už žije,
pod tými slzami ešte sa rozvije.

Matky, sestry naše! Vy ste zaplakaly,
keď vám ten rozmajrín ľudia pošliapali;
vy ste ho chránily, — rozmajrín ten milý!
Pán Boh vás požehnaj, — dobre ste robily!

Slzavé oči vám Pán Boh poutiera,
do zlatej nádoby slzy tie posbiera,
a jak perly drahé, jako zlaté skvosty
uloží ich v nebi na večné večnosti…
(1900)