Piesne rôzneho obsahu

I

S javora na hore listy keď padajú,
„Škoda leta, Bože!“ ľudia povedajú.
A ja zas, keď vidím sivé moje vlasy:
„Škoda vás nastokráť, moje mladé časy!“

Moje mladé časy, kam ste sa podely?
Ako hmly na horách ste sa rozletely;
ako divé husy na tichej doline
svetom sa rozpŕchnu, keď strelia medzi ne.

Moje mladé letá — vy môj kvet menistý!
Kde bych vás hľadať mal, sám som si nie istý;
išel bych za vami sveta končinami,
vyhriebsť vás zo skaly holými prstami!…

II

Mladosť moja, mladosť, tak si mi zapadla,

ako keby hviezda s neba do tmy spadla;
ako by ťa nikdy nebolo bývalo,
jakby sa mi s tebou len bolo snívalo.

Moje mladé časy, a predsa ste boly!…
Keď na vás pomyslím, hlava ma zabolí,
hlava ma zabolí a srdce mi stisne,
ako keď sa v noci nad horou zablysne.

Keď na vás pomyslím, ach, tak divno mi je,
ako bych počúval sladké melodie.
čo si ich pastúšik píska na píšťale,
pod hviezdnatým nebom na vysokej skale.

Keď na nás pomyslím, slzy sa mi ronia,
zdá sa mi, že v diaľke zvony smutno zvonia;
ruky sa nevdojak k modlitbe dvíhajú,
ako keď v kostole organy zahrajú.

Ako za oblakom, čo nebom zaberá,
v ďalekej cudzine putovník pozerá;
ako vták ku vatre, čo svieti na Tatre,
duch môj ku vám letí — moje mladé svety!!

III

Zahučaly vody, zahučaly brody
od skaly do skaly, jak by zaplakaly;
jak by zaplakaly, že im plynúť nutno:
za mladými časmi duši tiež tak smutno!

Moje mladé časy: zvädlý kvet na poli;
moje mladé letá: letní sňah na holi:
mladý svet milený: ako vták v jaseni,
čo svetom uletí, keď sa čas premení.

Ešte sa to pole každú jar rozvije,
ale môj mladý svet viacej neožije;
ešte sňah na hoľu každý rok napadne,
ale môj smutný svet viacej neomladne.

I to vtáča z jara príde do chotára,
ale mladé časy nevrátia sa zasi;
nevrátia sa zasi — veď to byť nemôže!
Vráť mi mladé časy, milý, mocný Bože!!
(1894)