ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jak ruža divoká, v úbočí kvitnúca,
keď mušky meňavé kolo nej lietajú;
jak lipa zelená, košato rastúca,
keď včely med sladký z kvetu jej sbierajú;
ako to jabĺčko v sade na jabloni:
tak svieža je pieseň, z úst ľudu čo zvoní!

Jak prameň na Tatre s hrkotom vyviera,
v noci keď hviezdičky doň sa nazerajú;
ja potok ten, čo sa skalinou prediera
s grúňa do doliny, ztadiaľ ku Dunaju, —
vždy zhučí, jak by mal vlastnú reč a slová:
tak zvučí, po svojom, i pieseň ľudová.

Jako lastovička, z diaľneho keď sveta
navracia sa verne pod strechu rodinnú;
jako ten škovránok, nad brázdou čo lieta
a chválu srdečnú spieva Hospodinu;
jak slávik, keď pejúc, do húštia sa schová:
tak milá i skromná pieseň je ľudová.
(1913)