ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Nuž, ťahaj len, sivko,
hore tým záhonom!
Nech sa nám na brázdach
vybieli železo!

Zorička rumenná
nebom zahorela,
z lesa vysokého
slniečko vychodí.

Veselo je v poli…
Nuž! ťahaj len, sivko!
Veď som ti ja druhom,
i gazdom, i sluhom.

Veselo si chodím
za pluhom, za bránou,
taligu si chystám,
zrnko rozosejem.

Veselo už vidím
i humno, i stohy,
i mlátim, i vejem…
Nuž! ťahaj len, sivko!

Roličku si skoro
so sivkom zorieme;
zrnku usteleme
kolísočku svätú.

Nakŕmi, napojí
matička zem si ho,
a vzíde trávička…
Nuž! ťahaj len, sivko!

Vzíde nám trávička.
vyženie do klasu,
do rúcha zlatého
pole sa odeje.

Zablyštia sa srpy,
zazvonia i kosy;
na ťažkých tu snopoch
sladký oddych bude!

Nuž, ťahaj len, sivko!
Nakŕmim do syta,
napojím ťa vodou —
vodičkou z prameňa.

A ja s tou modlitbou
zoriem i zasejem:
žehnaj, Bože, chlebík —
bohatstvo to moje!