SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vnúčence starej materi


Jak z Tatier k Dunaju
vody utekajú,
  tak aj naše rôčky,
  ako tie potôčky,
rýchlo sa míňajú.

Rýchlo sa míňajú,
viacej sa nevrátia;
  jak vlny Dunaja,
  ušlé z nášho kraja,
keď v mori sa ztratia…

K tebe, mamko stará,
vek tiež tak sa blíži,
  ako keď slniečko,
  potešiac srdiečko,
v podvečer sa sníži.

Hej! len že v podvečer
najkrajšie sú chvíle;
  bo slniečko svieti
  po lúkach a kvieti
tíško a spanile.

Preto ti prajeme,
by Božia dobrota
  dala ti spanilý,
  srdcu tvojmu milý
podvečer života.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Aby si v pokoji
vek svoj prežívala,
  dlho ešte jará
  — mamko naša stará! —
s nami prebývala.
(1913)