ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jak z Tatier k Dunaju
vody utekajú,
tak aj naše rôčky,
ako tie potôčky,
rýchlo sa míňajú.

Rýchlo sa míňajú,
viacej sa nevrátia;
jak vlny Dunaja,
ušlé z nášho kraja,
keď v mori sa ztratia…

K tebe, mamko stará,
vek tiež tak sa blíži,
ako keď slniečko,
potešiac srdiečko,
v podvečer sa sníži.

Hej! len že v podvečer
najkrajšie sú chvíle;
bo slniečko svieti
po lúkach a kvieti
tíško a spanile.

Preto ti prajeme,
by Božia dobrota
dala ti spanilý,
srdcu tvojmu milý
podvečer života.

Aby si v pokoji
vek svoj prežívala,
dlho ešte jará
— mamko naša stará! —
s nami prebývala.
(1913)