ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

I

Spiže mi, spiže mi, ty moja nemyja:
pod okny v zahradke kvitne ti ľalia!

Jak na tú ľaliu vetríček povieva,
tak tvoja mamička tichúčko ti spieva.

Tichúčko ti spieva, tichšie ťa kolíše,
ako keď ľaliu vetríček rozkníše.

I ty si mi takô ľaliovô kvieťa:
spiže mi, spiže mi, moje milô dieťa!…

II

Búvajže mi sladko, ty moje dieťatko:
pod okny v záhradke spieva ti vtáčatko!

To malô vtáčatko, o čom ono spieva?
O tom anjelovi, k deťom čo chodieva;

čo si ich uspáva, pozor na ne dáva,
o rajských zahradkách povesť im rozpráva;

tíško ich kolíše, krýdelcami chladí,
rajskými piesňami spočinok im sladí.

Preto sa detičky vo snách dobre majú,
preto sa im — spiacim — líčka usmievajú!…

III

Spiže mi, Janíčko, v bieluškej hojdičke,
nech sa ti prisnije o tvojej mamičke!

Nech ťa Boh žehná s vysokého neba!…
Tá tvoja mamička modlí sa za teba…
(1898)