SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Trpký osud

— Alexej V. Koľcov —


Jak slávik v jaseni
  mladosť odletela,
jak vlna v čas búrky
  radosť prešumela.

Boly časy zlaté —
  ale už zapadly!
Sily moje mladé
  v tele mi uvadly.

Od žiaľu krv v srdci
  ustydá nemilo;
čo som ľúbil verne
  i to sa zmenilo!

Smútok driek ohýna
  ako vietor trávu,
zimou tvár meravie,
  slnce páli hlavu.

Zavčasu, — predčasom
  zvädla sila mladá;
i kaftan môj modrý
  s pliec mi dolu padá.

Bez lásky, bez šťastia
  svetom sa premávam:
s biedou sa rozchodím,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  s žiaľom sa stretávam.

Na hore vysokej
  rástol dub zelený;
teraz už pod horou
  hnije, vyvalený…