SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pieseň

— Marya Konopnicka —


Išla by ja na kraj sveta
s vetrom, čo si nebom lieta,
chmáry biele s sebou berie,
jak labutie to páperie,
v temnú, mračnú diaľ…
  Len mi teba žiaľ,
  zem moja,
kde mohyly tiché stoja,
kde sa v stepach bieľa kosti,
kde kvet mdleje od žalosti,
  len mi teba žiaľ!

Išla by ja v svet ďaleký,
kade bystré tečú rieky,
kade bystré tečú vody
do Dunaja, do svobody
z medzi tesných skál…
  Len mi teba žiaľ,
  ó, chata,
kde tá lipa je košatá,
kde ten sádok plný kvieťa,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
na ňomž kvapky rosy svieťa —
  len mi teba žiaľ!

Išla by ja v Ukrajinu,
i za vodu mora sinú;
išla by ja na ztratenie,
keď mesiačka v noci nenie,
v nenávratnú diaľ…
  Len mi teba žiaľ,
  sokole,
čo mi lietaš ponad pole,
ponad nivy, skaly divé,
letiac tratíš pierka sivé —
  len mi teba žiaľ!