ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Išla by ja na kraj sveta
s vetrom, čo si nebom lieta,
chmáry biele s sebou berie,
jak labutie to páperie,
v temnú, mračnú diaľ…
Len mi teba žiaľ,
zem moja,
kde mohyly tiché stoja,
kde sa v stepach bieľa kosti,
kde kvet mdleje od žalosti,
len mi teba žiaľ!

Išla by ja v svet ďaleký,
kade bystré tečú rieky,
kade bystré tečú vody
do Dunaja, do svobody
z medzi tesných skál…
Len mi teba žiaľ,
ó, chata,
kde tá lipa je košatá,
kde ten sádok plný kvieťa,
na ňomž kvapky rosy svieťa —
len mi teba žiaľ!

Išla by ja v Ukrajinu,
i za vodu mora sinú;
išla by ja na ztratenie,
keď mesiačka v noci nenie,
v nenávratnú diaľ…
Len mi teba žiaľ,
sokole,
čo mi lietaš ponad pole,
ponad nivy, skaly divé,
letiac tratíš pierka sivé —
len mi teba žiaľ!