ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pekné sú tie vŕby smutné nad vodami,
keď vetrík večerný v halúzkach ich šumie;
hoc nevieš vetrík ten s ktorej prišiel strany,
srdce ti šumeniu jeho porozumie,
tak i o piesenke nevieš, kde sa rodí,
s ktorej strany sveta do srdca ti vchodí.

Keď hora zahučí víchra žiaľnym stonom,
na nebi ďalekom keď v noci sa blysne,
keď v diaľke na pohreb zvonia smutným zvonom
a srdce ti žiaľom i bolesťou stisne:
„Od zlého nešťastia nech nás Boh zachová!“
V tom vzdychu rodí sa piesenka ľudová.

Nerodí sa v slove piesenka ľudová,
v stone, zavýsknutí hľadá si obrazu,
bo srdce blažené nenachodí slová,
a na žiaľ veliký nehľadá výrazu;
nie reč, ale city srdcom dobrým hudú:
taká je i pieseň slovenského ľudu.

Bo i zavýsknutie, i to zaplakanie,
i verné objatie, čo slzu zná sušiť,
i výkrik rozkoše, pri ňomž slza kanie,
i ten vzdych žalosti, čo srdce chce skrušiť:
to všetko je pieseň! — Ostatné len slová!
Taká je i naša piesenka ľudová…
(1903)