Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Kristína Royová:
V slnečnej krajine
Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Daniel Winter, Eva Lužáková, Karol Šefranko, Mária Hulvejová, Lenka Andrášová, Peter Mika. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 148 | čitateľov |
Ožilo v horách ľudským pohybom. Tiahle údery sekier od skorého rána až pozde do noci ozývali sa zhora do dolín. Do toho žalostné praskanie zoťatých, k zemi padajúcich stromov; ostré, prenikavé zvuky píl, prerezávajúcich drevá; k tomu kresanie dreva a búchanie skladaných siahovíc. Pomedzi to ľudské hlasy.
Ó, by tých počuť nebolo! Veď čo slovo, to nadávka, zlorečenie, neslušnosť, už či v hneve, či v dobrovôli![15]
Všetky búdy boli čo nevidieť obývané; a všetky plné boli ľudí sčiastky zlých, sčiastky nevedomých. Pracovali ako kone; pili ako dúhy; žili ako zvieratá bez nesmrteľnej duše, a konali často horšie skutky, než tá nemá tvár. Bolo síce medzi nimi niekoľko statočných, poriadnych ľudí; medzi nich patrili Juriga a Liška. Obaja pili síce tiež; lebo čo by vraj mal chudobný človek, keby si ani nevypil? No oni sa aspoň neopíjali. Kedy-tedy zahrešili aj oni — to patrilo už k životu drevorubačov; ale predsa druhí ich považovali za lepších, a sami si na tom zakladali.
Jediný, komu nik z týchto surových ľudí neublížil, bol Paľko. Bol chlapec jediné dieťa medzi samými dospelými; považovali ho akosi za svoj spoločný poklad, ktorý treba chrániť. Poslúžil Paľko, kde čo mohol: doniesol vody; neskoršie, keď sa mu podarilo nahľadať hodne hríbov, podelil aj tie; uvaril kedy-tedy raz tomu, raz onomu polievku. Nemusel sa deduško starať o chlieb pre neho; dostal vždy toľko, čo potreboval.
Tešil sa Juriga, že je chlapec k ľuďom prítulný, lebo hovorieval: „Ľudia s ľuďmi — hory s horami.“
Jeho však tiež mali radi od mladosti, že bol zhovorčivý. Aj tu s každým vyšiel. „Kto by sa bol mohol do mňa zastarať?“ hovorieval. „Nikomu neublížim; dám pozdravenie, dobré slovo. Vyjde niekomu tabak, zápalky, soľ, ba i to mastné — vypomôžem.“ „A mám pre Božiu odplatu i toho chlapca,“ to myslieval v srdci. A bol neraz sám so sebou veľmi spokojný. Však hoci už zostarel, nevidel ešte človeka, ktorý by bol býval lepší ako on.
Kristína Royová
— slovenská náboženská spisovateľka a redaktorka Viac o autorovi.
- 288 Bez Boha na svete
- 209 Ako Kvapôčka putovala
- 192 Staniša
- 172 Abigajil Karmelská
- 156 Traja kamaráti
- 151 Druhá žena
- 151 Sluha
- 132 Ako prišli lastovičky domov
- 127 Šťastlivé Vianoce
- 122 Opilcovo dieťa
- 117 Lótova žena
- 111 Šťastní ľudia
- 110 Tuláci
- 108 Deti hauzírerov
- 106 Kráľovná zo Sáby
- 105 To, čo večne trvá
- 103 Šťastný Štedrý deň
- 100 Za presvedčenie
- 99 Šťastie
- 98 Peterko
- 98 V pevnej ruke
- 96 Ako zomieral Sláviček
- 96 Splnená túžba
- 94 Za vysokú cenu
- 94 Keď nikde nebolo pomoci
- 93 Divné milosrdenstvo
- 90 Moc svetla
- 90 Vo vyhnanstve
- 88 Susedia
- 87 Navrátený raj
- 85 Náman Sýrsky
- 83 Za svetlom
- 83 Ako zbohatnúť
- 80 Prišiel domov
- 77 Na rozhraní
- 74 Keď sa život začínal
- 73 So svetlom
- 72 Stratení
- 71 Výstražný sen
- 70 Slnečné dieťa
- 64 Kde bol jeho otec?
- 64 Otcovrah
- 12 Múdra holubička
- 9 Ako trpaslík zabil obra
- 9 Verná sliepka
- 8 Maličkí učitelia
- 7 Blízko ešte neni vnútri
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
