ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^{[121] [122]}

V krátkom tomto, ale dôkladnom spisku vystavuje sa, v čom sa zrovnáva nárečie ruské s českým a v čom sa jedno od druhého oddeľuje. Stoja najprv vedľa seba písmená české i ruské, nato pravopis v nárečiach tých bežný, po tomto prichodia sklonenia jedného i druhého nárečia vedľa seba, a to sklonenia samostatných i prídavných mien, za ním ide časovanie slovies. V druhej čiastke spisu vykladá sa menovite, na čom sa nárečia tieto rozchodia, a to v písme, v hláskach, v úklade slov^[123] a v celých slovách. Pod týmto ohlavením^[124] vyložené sú najprv slová, ktoré toho istého pôvodu a úkladu Čech v inom a Rus v inom zmysle berie, nato slová, ktorým rozličné pohlavia oba dávajú, po týchto zas slová s rozličnými koncovkami, a konečne pre ten istý pochop slová docela rozličné. Nasleduje krátke poučenie v prízvuku a naposledy pripojené sú ukážky z češtiny v próze i vo verši, jako by sa ruským písmom písať dala, a vzory ruského písania. Všetko toto vyložené je spôsobom krátkym, veľmi poučlivým a názorným. Do očí bije tá veľká zrovnalosť oboch bratských nárečí, ruského i českého a nič je nie menšia zrovnalosť medzi ruským a ktorýmkoľvek druhým nárečím slovanským, keď nie väčšia. Podané ukážky, jako by sa cyrilicou^[125] čeština písať dala, majú zvláštny význam a dôležitosť; vidieť z nich, že i čeština omnoho dokonalejšie by sa ňou jako latinskými písmenami písať mohla. Nechceme nič iného tým povedať, ako to, že cyrilské písmená k písaniu slovančiny napospol sú najpríhodnejšie, dokonalejšie omnoho v ohľade na reč našu v ktoromkoľvek nárečí od písmen latinských lebo ktorých. Takto sa tá vec má a podľa povahy svojej mať musí. Cyrilské písmo je zvláštne pre našu reč ustrojené a na ňu pristvorené,^[126] ono je vlastným písmom slovanským. Písmo latinské alebo ktorékoľvek druhé naproti tomu je len pre reč slovanskú vypožičané, čo dokazujú rozličné tie krúžky a čiarky,^[127] ktorými si písmo latinské v písaní slovančiny pomáhať musí, dokazuje tá veľká nejednostajnosť pravopisu u kmeňov našich písmo latinské užívajúcich a naposledy mnohé tie pokusy mužov písmo latinské rozličným spôsobom pre slovančinu pristrojiť a zdokonaliť. Keď teda nie naopak, nijak sa nemôže s dobrým veci rozvážením, jako tomu daktorí chceli, od Slovanov, cyrilského písma užívajúcich, žiadať, aby svoje dokonalejšie písmo latinskému, v ohľade na reč slovanskú núdznemu písmu kvôli opustili, lepšie s horším zamenili. Naopak postavená žiadosť mala by omnoho spravodlivejšie príčiny a význam väčší.

Z uvedeného spisku sa každý, ktokoľvek sa v slovenčine lebo v češtine zná, ruštine s ľahkou prácou priučí a z ľahkej tejto práce prakticky zozná, jako je ruština druhým slovanským nárečiam blízka. A známosť nárečí slovanských teraz už čas a vždy šíriaca sa literatúra i vzdelanosť slovanská od každého, z mladšieho pokolenia dorastajúceho, požaduje; neumelý a nevzdelaný Slovan je to už teraz z mladšieho sveta, kto okrem svojho i viacej nárečiam slovanským nerozumie. Prekážky, ktoré tomuto učeniu na závade stáli, odstraňujú sa každým dňom viacej: mluvnice nárečí slovanských v nárečiach domácich množia sa, stolice slovanských nárečí po rozličných vlastiach národa nášho zakladajú a rozhojňujú sa, ochotníctvo jednotlivých činých a učených mužov, jako slovutného Hanku^[128] v Prahe, mnoho k rozšíreniu tejto známosti dopomáha a práve už aj všeslovanský slovník, v ktorom viac nárečí je jedno vedľa druhého postavené, pilnosťou Šumavského^[129] v Prahe na svetlo vychodí, na ktorý pri tejto príležitosti obecenstvo naše zvláštne upozorňujeme. Chválitebný panoval obyčaj u mládeže našej pred udalosťami r. 1848 priúčať sa všetkým druhým nárečiam slovanským;^[130] pretrhlo sa síce toto učenie búrkami vypuklými, veríme ale v dobrého ducha vyrastajúcej mládeže, že znamenité podujímanie toto neopustí, ale po navrátenom pokoji ešte s väčšou usilovnosťou k učeniu tomuto sa obráti a pokleslý náukový život náš zase občerství i rozhojní. I skusujeme to už pri daktorých bystrejšej mysle a vrúcnejšieho srdca mládencoch našich; dal by len boh, aby sa to rozhojnilo a raz povšechnejším urobilo.

Vo spomenutom spisku i zrovnanie čísel a všemien^[131] ruských i českých stálo by na svojom mieste, toho ale tam na ujmu jeho nenachádzame.