Otázky literatúry

^[1]

Vytisnutým z celého verejného života neostalo nám už temer ničoho okrem jazyka a chrámu literatúry. Chrám slovenskej literatúry prichodí mi ako grécka svätyňa, skrytá v lesnatej doline na skale osamelej, oddialená od ruchu miest a nepokojného pulzovania života obchodného, politického a vojenského. Do neho utiahla sa idea slovenská pod egidu Múzy.^[2] Našou svätou povinnosťou je nedať upadnúť v rumy vznešenému útočišťu nášho od vrahov ohrozeného života. Najvyššou túžbou duše mojej je zaujať aspoň v propylejách chrámu^[3] miesto skromného služobníka.

Nemôžem žalovať sa na slovenské čítajúce obecenstvo. Už fakt, že moje vydania minuli sa do poslednej byľky, ale nadovšetko milý, sympatický ozón v dušiach slovenských a už i slavianskych, núka ma iba vrelo poďakovať sa a sláviť dobrotu, zhovievavosť a vnímavosť rodákov svojich, ako i uznanie ďalších a duchovne slobodných bratov slavianskych.

Ako prijme slovenské obecenstvo neveľkú, pod jednu strechu zhromaždenú žeň môjho života? Nebol bych úprimný, kebych honosil sa, spoliehajúc na doterajšiu priazeň, že mi je to už teraz ľahostajné — nie, vyznávam, že obkľučujú ma pochybnosti, zvierajú obavy. A nadovšetko jedna hlboká a stiesňujúca starosť oblieta starnúcu hlavu: či diela moje, do ktorých vložil som celú dušu, bôle a radosti celého, dosť dlhého života, dobrým duchom zavejú do našej slovenskej literatúry, či pozdvihnú, obodria a oplodnia ju k väčším, dokonalejším, jednotným dielam, ktoré by pomáhali slovenskému národu povzniesť sa k vyššiemu, duchovne slobodnému a samostatnému, slávnemu životu?

Ako centrálne slnko stál mi pred očami tento vysoký cieľ, keď pred štyrmi decéniami chytil som sa do literárnej práce. U mňa nebolo „l’artpourl’artizmu“,^[4] ale umenie, po ktorom túžil som, malo byť iskierkou v duchovnej potrebe môjho slovenského národa. Poznajúc obmedzenosť vlastných síl, chcel som byť kamienkom, ktorého pohyb môže zapríčiniť lavínu, iskrou, ktorá môže roznietiť plameň. Beda kamienku, ak ostane mŕtvy v zabudnutej stráni; beda iskierke, ak biedne zhasne.