Zlatý fond > Diela > Otázky literatúry


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Otázky literatúry

Dielo digitalizoval(i) Robert Zvonár, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Lucia Jedla, Vladimír Böhmer.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 38 čitateľov

O ľude a pre ľud

[56]

Môžeme smelo tvrdiť, že slavianske literatúry, keď dozrievajú k samobytnosti, volia si za umelecký predmet ľud, takže v tomto ohľade nemožno s nimi porovnať ani jednu neslaviansku. Ľud, ako objekt umenia, je slavianskym, posiaľ málo povšimnutým vynálezom, a pevne veríme, že nemecký prírodospytec ľudu Riehl, učil sa nevdojak od nás. Riehlove teórie[57] sú správne, ale zostali teóriami. Nemecké umenie nepoužilo jeho naučenia. Lebo neznamená brať si za predmet umeleckého tvorenia ľud, keď spisovateľ nastolí v románe epizodickú figúru nejakého prostoľudína alebo maliar namaľuje scénu dediny. Ľud musí vyplňovať celú osnovu diela, on musí byť hlavným hrdinom. V Tolstého epose „Vojna i mir“, je ľud hérosom. Gogoľ dušu ľudu našiel. Dostojevskij v „Mŕtvom dome“ odkryl ju ešte i v zlodejoch, Ostrovskij ľud uviedol na scénu, Chomiakov[58] uzákonil ľud vo filozofii, Lamanskij[59] osvietil ho v jeho byte, Danilevskij[60] vykázal mu miesto v histórii a kultúre.

Za velikými duchmi ide dnes už každý talent a človek dobrý. I u nás bol už dávno a stáva sa ľud vždy viac a viac hlavnou osobou. „Ten ľud náš pozrime, vrstovníci moji,“ spieva Sládkovič, Hodža vzdychá: „Ach, keby vám tak bolo v sebe, ako vám je v oku a srdci mojom, vám, ľudia v lone hôr týchto.“ A to nie sú osamelé výpovede našich prvých borcov a mysliteľov, hlavným hérosom je ľud u Hollého, Chalupkovcov, u Janka Kráľa, Čajaka, Kalinčiaka, Matúšku, Bottu, Podtatranského, dvoch Paulinyovcov;[61] z novších u Hviezdoslava, Kukučína atď.

Jestli sme vec i nepreviedli posiaľ na ideálnu výšku a do želateľnej hĺbky, umeleckej pravdivosti, o ľude nenie chudobná naša literatúra.

Ale je u nás jedna veľká mýlka, s ktorou stretáme sa častejšie. Niektorí z našich nerobia dosť zjavný rozdiel medzi tým: o ľude a medzi tým: pre ľud.

A je to súrna praktická otázka, na ktorú týmto článkom chceme upozorniť, necitujúc príklady, lebo by nás mohli zle poňať a aprehenzia je hotová.

Tak známe brožúrky, poviedky, články a iné prejavy písané pre ľud, a ľud ich negutíruje, neprijíma, ľahostajne na ne hľadí — a obsah ich je predsa len ľud. To sú veci o ľude, a nie pre ľud! Obyčajne chatrné veci o ľude, nesúce pre ľud.

Písané sú jednoducho, pretože je ľud zdanlivo jednoduchý, plytko, pretože je ľud zdanlivo plytký, obyčajne a triezvo, pretože je ľud zdanlivo obyčajný a suchý. V tom väzí ohromná mýlka a osudné zablúdenie.

Pre ľud písať je prenáramne ťažké; to potrebuje celého muža, celého spisovateľa, ba i celého umelca. Máme umelcov, písavších prekrásne o ľude, ale málo písavších dobre pre ľud. Kto píše o ľude pre ľud, marí čas svoj.

Hviezdoslavova báseň „Roľník“, v ktorej opisuje oranie, jedna z perál jeho poézie, je iste o ľude, o jeho najväčšom a najdôležitejšom zamestnaní. Ale či je pre ľud? Nie. Jehože „Hájnikova žena“ má sujet čisto ľudový, ale či je pre ľud? Podobne väčšina majstrovských prác Kukučína je ovšem o ľude, z jeho žitia a bytia, ale nemyslíme, že by jeho verné, reálne obrazy našli úľubu u tých, o ktorých hovorí pieseň. K pôžitku takých obrazov treba už vycibrenosť, vkus, príprava, ako napríklad nizozemské obrazy Brouwerov, Breughelov, Ostadeov, Teniersov atď. v sedliackej chyži nemajú miesta, trebárs sú tam sami sedliaci zobrazení, ale áno v sálach múzeí a salónoch bohatých znateľov a umeleckých gurmandov.

Ľud túži tiež po fantázii, po svete jemu neznámejšom. Preto v poviedkach svojich hovorí o princoch, princeznách, hradoch, dvoroch, drakoch, zlate, pokladoch, hodváboch. Píšeš mu, trebárs umelecky nezrovnateľne, o orbe a bránení, o kosbe a žni, tu pochytí ho nuda. Neleží v tom i tá záhada, prečo ľudu tak chutia „Bruncvikovia“ a „Genovefy“, „Kartigamy“[62] a rytierske pabásnenia?

Viliam Pauliny to pozoroval a počal vydávať také knižky s cieľom náučným.[63] Pokus tuším nevydaril sa, ale to nemení na tom, že Pauliny narazil vernú cestu k duši ľudu.

Ani večným poučovaním ľud neprilákame k čítaniu a neoslobodíme dušu jeho. Poučenia musíme hodne okoreniť zábavou, ako to robil a vedel robiť Lichard a August Horislav Škultéty, neznámy mne autor „Pálenky“[64] a iní.

Chudoba našej literatúry pre ľud je preto taká veľká, že spisy pre ľud síce napísané, ale pre ľud žiadnej príťažlivosti nemajúce, zostávajú ležiakmi.

Nuž keď starší, keď sme i my v tomto ohľade zameškali (a tým urobili iste veľký hriech), prečo tí, čo počínajú vyrážať nespokojnosť, nejdú davom napraviť pokazené, vyplniť medzeru? Tu stala sa opravdivá chyba, padajúca pod spravodlivú kritiku. Ale papuľovať, jazyk vypľazovať a nič neurobiť, je vec chlapčísk a zlostníkov. Taká vec dá sa len dielom napraviť a zameškané len pozitívnym skutkom dohnať! Požehnaný bude ten novotár, ktorý nám talentom a skutkom udelí zaslúženú lekciu.

Starí slovenskí pismáci písali ľudu o Amerike, o Palestíne, o iných dosť oddialených predmetoch. To bolo pre ľud. Tu značí hlavne: ako. Jasne, no príťažlivo, aby nielen rozum, ale i fantázia i srdce dostalo pri tom kŕmičku. V tom je celá tajnosť. Ale k tomu treba tri veci: talent, talent a zase talent.

O talenty u nás niet biedy: treba, aby sa len obrátili k takejto literárnej činnosti. Staršia vrstva vyplnila slávne svoju úlohu, urobiť ľud hlavným hrdinom literatúry a poézie, ona prekrásne písala o ľude od Štúra po Ľudmilu Podjavorinskú. Slobodné, málo obrodené pole kynie: písať pre ľud! A je to už súrna potreba.



[56] „Národnie noviny“ 1896, č. 155.

[57] Riehlove teórie — Riehl, Wilhelm Heinrich (1823 — 1897) je zakladateľom nemeckej kultúrnej histórie a národopisu. Vo svojich spisoch zaujímal romantický postoj k ľudu.

[58] Chomiakov — Chomiakov, Alexander Štefanovič (1804 — 1860) ruský básnik a publicista

[59] Lamanskij — Lamanskij, Eugen Ivanovič (1833 — 1914), teoretik slavianofilstva. Usiloval sa o zjednotenie Slovanov pod zvrchovanosťou cárskeho Ruska.

[60] Danilevskij — Danilevskij, Nikolaj Jakovlevič (1822 — 1885), ruský spisovateľ. V diele „Rusko a Európa“ (1871) dokazoval vysokú mravnosť Slovanov pred skazenosťou Západu. Jeho názory, práve tak ako názory Chomiakova a Lamanského, sú reakčné.

[61] Podtatranského, dvoch Paulinych — ide tu o Rehora Urama Podtatranského (1846 — 1924), Ladislava Paulinyho (1815 — 1906) a Viliama Paulinyho-Tótha (1826 — 1877)

[62] „Kartigamy“ — dobrodružný román o osudoch tureckého dievčaťa, ktoré padlo do zajatia a pokresťančilo sa. Jeho autorom je Ignác Mészáros (1721 — 1800).

[63] Viliam Pauliny to pozoroval a počal vydávať také knižky s cieľom náučným. — V Slovensko-národnej bibliotéke (1867 — 1870), kde popri prácach slovenských spisovateľov vychádzali i preklady z iných literatúr.

[64] neznámy mne autor „Pálenky“ — Samo Chalupka pod názvom „Pálenka otrava“ vydal roku 1843 voľný preklad básne nemeckého spisovateľa Heinricha Zschokkeho (1771 — 1848).





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.