Zlatý fond > Diela > Otázky literatúry


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Otázky literatúry

Dielo digitalizoval(i) Robert Zvonár, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Lucia Jedla, Vladimír Böhmer.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 38 čitateľov

Serióznosť v literatúre

[65]

Dva hlasy, český a poľský, súrodne zazneli o slovenskej literatúre. Český ohlas v „Literárnych listoch“ a poľský vo „Varšavskom týždenníku“. Oba časopisy zhodujú sa v tom, že spisovatelia slovenskí vedú dielo svoje seriózne, že im literatúra je vážnym ťažkým dielom, a nie hrou pre ľudí prázdnych alebo záhaľčivých. Dávno nepotešilo sa srdce naše tak, ako pri týchto úsudkoch. Bár by ony boli pravdou až do poslednej joty, bár by serióznosť v literatúre našej neprestávala, ale rástla a šírila sa až k posledným, dennej potrebe slúžiacim prejavom literárnym. Ľahtikárstvo v literatúre je hriechom všeobecným, širokým, všeškodným. My vidíme následky ľahtikárstva literárneho u iných, vidíme rastúcu nechuť a blazeovanosť a konečne odvrhnutie sa od literatúry, a prosíme Boha, aby zachránil nás od podobného úpadku. Velín,[66] ilustrácia, bubon reklámy, nadutá fráza nenahradia neprítomnosť srdečného posvätenia sa dielu.

Sláva Hospodinovi, hlasy oné sú vo veľkej miere pravdivé. V novom čase vyšli diela slovenské, pri ktorých nebadať ani tieň ľahtikárstva a kozmopolitickej napuchrenosti. Akú silu práce a seriózneho premýšľovania vidíme v povesti Veteránovej „Slováci a sloboda“.[67] Čo chýba tomuto dielu na umeleckej cene, na farbách poézie, to nahradzuje solídna skladba, jasnosť a ovládanie velikým materiálom. Vyšla Hviezdoslavova „Hájnikova žena“, celý veľký epos ľudový, k jehož rozboru chytáme sa bojácne, v povedomí ťažkej úlohy, nevšedného napnutia síl. Áno, len kto ľúbi svoj národ, jemu chce slúžiť opravdivo, môže stvoriť takéto dielo. Máme ďaleko do jeho ocenenia. My sme veľkí dlžníci básnikovi, my čitatelia a literáti. Vyšli „Slovenské besiedky“[68] — a čo tam vidíme. Zase ten svätý oheň rodolásky, velikej a žhúcej. I vo výkrikoch nešťastného Banšella, väzňa staršej sudby,[69] v tejto žertve našich hrozných pomerov, koľko vážnosti, bôľu a čistého nadšenia! Lombardini ako neúnavný mravenec zbiera materiály k budúcej histórii slovenskej kultúry. V jeho nespracovaných, mnohokrát suchých dátach nájde budúci literát a historik bohatú korisť. Sasinek celé poklady dát nakopil ako nezištný podporovateľ budúcich pokolení. On pilnosťou svojou neslýchanou, samozaprením, bez výhľadu na slávu a úspech preberá historické ťažké otázky. A naši pedagógovia, títo sirotkovia bez záštity a pomoci, akým serióznym oddaním sa dielu boria sa za slovenskú osvetu. Záturecký, Sokolík, Salva, Rizner, Bežo, Zigmundík, Macenauer, Čankovský, Uram, Kordoš, Zoch, Čulen, Černý — nech mi je odpustené, keď vynechal som ešte mnohých a mnohých. Na všetkých leží pečať seriózneho, hlbokého zaujatia sa oborov svojich, všetkým na duši leží starosť o svoj národ i želanie pomáhať bezpomocným a bitým. I do cirkevnej literatúry hlboko vnikla veliká láska k potlačenému národu; praví posvätenci stoja na čele dvoch cirkevných časopisov.[70] Ešte i v našom humore, pod maskou žartu, vidíme serióznosť — Černianskeho ľahké verše často týkajú sa seriózne našich rán a nášho národného nešťastia.

Keď tak trudiť sa budeme i naďalej, literatúra naša bude hlavnou pákou nášho národného života a nemusí báť sa, že zmelkne a zoschne. Neodtrhujme ju ani nabudúce od drahej slovenskej pôdy, zostávajme doma, a len doma. My pracujeme srdcom i hlavou, a zakiaľ pod Tatrami biť budú slovenské srdcia a myslieť slovenské hlavy, ľahtikárstvo a studené, podplatené prospechárstvo neuštkne jedovatým zubom národ náš.



[65] „Národnie noviny“ 1887, č. 40.

[66] Velín — (fr.) jemne hladený papier

[67] v povesti Veteránovej „Slováci a sloboda“ — Veterán — pseudonym Andreja Seberínyho (1824 — 1895). Kniha vyšla v Martine 1886, Vajanský ju priaznivo prijal v „Národných novinách“ 1886, č. 185.

[68] Vyšli „Slovenské besiedky“ — vydali ich Martin Kukučín a Anton Bielek roku 1886. Vajanského recenziu uverejňujeme na str. 496 — 497.

[69] nešťastného Banšella, väzňa strašnej sudby — narážka na Banšellovu duševnú nemoc

[70] praví posvätenci stoja na čele dvoch cirkevných časopisov — ide tu pravdepodobne o redaktora „Cirkevných listov“ Jura Janošku a redaktora „Kazateľne“ F. R. Osvalda





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.