Zlatý fond > Diela > Otázky literatúry


E-mail (povinné):

Svetozár Hurban Vajanský:
Otázky literatúry

Dielo digitalizoval(i) Robert Zvonár, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Lucia Jedla, Vladimír Böhmer.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 38 čitateľov

Literatúra a školy literárne

[82]

Nikdy nehovorilo sa toľko o literárnych „školách“, ako dnes. Ono školy literárne, umelecké boli voždy, ale o nich hovorilo sa post festa, retrospektívne, až skutočne niečo vykonali, istému smeru dali charakterový výraz. Najlepšie to znázorníme takto: bola rímska škola maliarska, pretože v Ríme u nôh umeniamilovných pápežov usadila sa kolónia maliarov, ktorí šli za svojimi majstrami a pracovali asi v jednom duchu s Raffaelom, bola škola veneciánska, ktorá išla za stopami veľkých kolonistov veneciánskych. A už tá i oná mnoho chrámov a palácov okrášlila obrazmi, až hovorilo sa o škole rímskej a veneciánskej. Napríklad Tizian nezasadol do ateliéru nad lagúnami, aby chcel utvoriť školu, ani Raffael nevystatoval sa, že je majstrom a zakladateľom školy. To isté možno povedať i o literatúre, kde sa už práve málo spomínali školy, trebárs pasovali sa medzi sebou rozdielne literárne smery.

Dnes hučí všetko o školách, o smeroch, nota bene,[83] nie retrospektívne, nie post festa,[84] ale popredku zarážajú sa školy a smery. Nepočuť nič iba o realistoch, naturalistoch, veristoch, dekadentoch, parnasistoch, magoch, poťažne o ich školách literárnych, pričom literatúra sama zaspáva. To nenie realistické, povie zvysoka nový estetik, a myslí, že s tým popri veľkej estetickej pravde povedal prísny, spravodlivý súd, hanu odôvodnenú. Zakladatelia nových „škôl“, majúcich ratovať literatúru, hrdo ukazujú nové smery a vychvaľujú ich za neomylné, hašteriac sa s kolegami, zakladateľmi nových smerov iných. Spisovateľ sadne za stôl a odhodlá sa, že ide písať román — povedzme, napadne mu — realistický. A on napíše román realistický, a myslí, že napísal niečo kľudného, lebo holdoval novému heslu! To heslo má osvetliť a zjasniť jeho prácu, nie práca má svietiť svojou hodnotou. Druhý sadne: on ide písať báseň v smere romantickom — i vyhľadá Roncevally, Orlandov[85] a napíše báseň romantickú. Vo Francúzsku vyšla kniha 600 strán tlstá od Gurého,[86] ktorá nič iné neobsahuje, len opisy 46 poetických škôl francúzskych!! Každá z nich má vraj niekoľko pohlavárov, ktorí sa vzájomne uznávajú, respektíve neuznávajú. Celý krámsky pult so 46 priečinkami, v priečinku tom je dekadentný šuvix, v druhom naturalistická paprika, v treťom realistický gáfor, v štvrtom romantický parfum, v piatom veristický čpavok atď.

V Nemecku tiež „školáčia“, ba i do slavianskej kaše zadúchli germánske mechy. I tu počali narábať s realizmom, naturalizmom a prišli k pornografizmu. Za každým kríkom rastú nové huby, pravda, z cudzieho semena. Mnohé sú zo šľachetného rodu muchotrávok, prašníkov a húb bláznivých. A čo je najhoršie pri takýchto školkárstvach: to nenie výbuch neskrotenej vnútornej sily, to nenie neurvalý „Sturm und Drang“,[87] z ktorého sa voždy vykľuje niečo veľkého, originálneho, ale je to popredku chladne uvážené rozumkárstvo, teoretické, robené a škrobené novotárstvo, „rerum novarum cupido“[88] bez hĺbky a silnej náruživosti tvorenia. A ešte niečo: dajú kaši meno „moderného“ a už sú nad všetkým povýšení, čo dosiaľ bolo! Slovo „modern“ znamená chválu, prelesť, dokonalosť, pokrok. Slovo „modern“ má zaokryť pustotu a celkovitú neprítomnosť talentu. Čo pochytia do ruky, stane sa moderné a tým samým je už povýšené.

A medzitým v umení a literatúre váži len talent a zasa talent, vo vyššom zmysle genij. Ako na človeku, jeho tele a citoch, nič nepremenili časy od Adama až podnes substanciálne, ale menili sa iba zovnútorné formy, prídavky, spôsoby, menilo sa niečo nepodstatného; premenám nepodliehala ani bázeň, ani bôľ, ani radosť, zášť, láska; nepodlieha túžba za pôžitkom duchovným i telesným, hriech, dobrota, šľachetnosť, podlosť — tak i umenie a literatúra vo svojej esencii nemení sa školskými formalitami. Alebo je dielo umelecké skutočne umeleckým plodom silného talentu, a vtedy dosahuje svoj cieľ, alebo je ono dielom slabým, a vtedy odpadá ako suchý list, trebárs by mal celkom moderné formy a zárezy.

Pravda je, že duchovia silní majú i silný vplyv na epigónov, že vedia zachvátiť na čas i silné talenty do svojich krážov, utvoriť si kruh, pohybujúci sa v ich duchovnom kráži. To je prirodzené utvorenie školy a je celkom niečo iného než dnešné školkárstvo a jazdenie na frázach. Kto popredku vykrikuje, že ide byť realistom, naturalistom, idealistom a romantikom, po tom nič neostane, len planý krik a literatúra vyjde z toho šumu rozumkárskeho prázdna ako puchier s hrachovými zrnkami.

My máme veľmi dobré príklady v našej mladej literatúre, my ani nepotrebujeme žiadnych priečinkov a sortírovky. O našich básnikoch platí slovo Goetheho: „Ich singe wie der Vogel singt, der in den Zweigen wohnet“ („Spievam ako vták, čo býva na ratolestiach“); tak nám zaspieval Hollý a Chalupka ešte v časoch nemoty, tak Janko Kráľ, tak spieval Sládkovič, Botto; tak nám ešte spieva Hviezdoslav, ktorý sám seba nazval „škovránkom, vylietlym z otcovskej brázdy“, a iba talent a sila znázornenia môže robiť rozdiel. U nás platí, že nám podávajú to, čo ovládali a tak, ako mohli ovládať tému, a posiaľ, chvalabohu, stupeň nášho vývinu literárneho bol dosť vysoký. Každý podáva hrivnu, ktorú chová v sebe, a vie, že k postave svojej nik nemôže pridať lakeť jeden. Svedomie a talent boli u nás posiaľ jedinými „školami“; talent je dar boží, ktorý nedá sa vynútiť krutkami a suchými tvoreniami škôl. Pravda a krása našla si znázorňovateľov v Indii i Grécku, Egypte i Asýrii, a sú diela týchto národov tisícoveké, ktorým neuškodil čas, ani žiaden „moderný smer“. Umenie je časť histórie ducha ľudského, duše ľudskej. Tá história ide vlnitým chodom, vlna-vrch, vlna-dolina. Jestli blížime sa k ideálu a jasnote, tedy silou ducha a nie školami a ich mottami, ktorými možno zaviesť iba idiotov a ktoré používajú iba literárni závratníci.



[82] „Národnie noviny“ 1891, č. 120.

[83] nota bene — (lat.) a to

[84] post festa — (lat.) oneskorene

[85] Roncevally a Orlandov — Roncevaux — priesmyk v Pyrenejách, dejisko bojov Karola Veľkého; Orlando — hrdinská postava v dielach stredovekej literatúry, vystupujúca i u romantických autorov.

[86] Vo Francúzsku vyšla kniha 600 strán tlstá od Gurého — o knihe a autorovi nepodarilo sa nám zistiť bližšie údaje

[87] „Sturm und Drang“ — nemecké revolučné literárne hnutie v osemdesiatych rokoch XVIII. storočia. Vyznačuje sa kultom génia, nespokojnosťou so súčasným literárnym, politickým a sociálnym životom. Najvýznačnejší predstavitelia sú: Herder, mladý Goethe a mladý Schiller.

[88] „rerum novarum cupido“ — (lat.) „honba za novotami“





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.