Dielo digitalizoval(i) Robert Zvonár, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniel Winter, Eva Lužáková, Ivana Černecká, Erik Bartoš, Katarína Tínesová, Mária Hulvejová, Lucia Jedla, Vladimír Böhmer. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 47 | čitateľov |
[71]
Boli hlasy, ktoré vytýkali periodickým vydaniam našim, prečo sa vraj nezaoberajú pravidelne a dôkladne plodmi novej literatúry. Vytýkanie je čiastočne oprávnené, ale len čiastočne. Od dvanástich rokov asi urobilo sa na poli serióznej kritiky a ocenenia veľmi mnoho. Povstal prvý pokus histórie slovenskej literatúry (Jaroslav Vlček)[72] a mnoho dobrých článkov zjavilo sa, čo predtým nebolo a nemohlo byť, poneváč nebolo ľudí, ktorí by boli kriticky hľadeli na literárne plody. Všetko hnalo sa za tvorením a tvorením, či malo povolanie alebo nie.
Teraz očakávame nové vydanie Vlčkovej literatúrnej histórie,[73] a robíme právom veľké nároky na túto prácu. Ona sa zjaví v dobrý čas! Kritika zastrašila pôvodnú tvorivú prácu[74] tak, že naše časopisy chorejú nedostatkom životnej šťavy. A predsa nebolo nič požehnanejšieho nad túto kritiku, lebo bola prísna, spravodlivá a čistila literárny vozduch. Reakcia nevystala a ona zadržala plodnosť až priveľmi. V tom je jej škodná stránka. Ale je to len zdanlivé škodárstvo. Sme presvedčení, že z reakcie naraz vytrezvie nadané pokolenie a cenné diela skrsnú na poli slovenskej literatúry. Vlčkova história, ktorá uzrie sveta v dnešnom zástoji, musí účinkovať obodrujúco.
No i pri tomto stave uzreli svetlo sveta veľmi zaujímavé diela. Úroveň literatúry je vyššia, to uzná každý znateľ, to vidno temer z každého listu, z každého článku v novinách našich. Jazyk ustaľuje sa, obohacuje, frázy miznú a myšlienky dostavujú sa. Všeobecný smer je zdravý, reálny, vysoko mravný, forma nekonečne zdokonalila sa, najmä vo viazanej reči. Plochá každodenná vrava stala sa nemožnou, aspoň v dielach skutočných slovenských literátov. Čo ešte dnes zadržuje silný vývin, je bieda nakladateľská a kníhkupecká! Tej má odpomôcť založený spolok kníhkupecký a nakladateľský, a jestli on bude dobre riadený, máme nádej na úspechy v budúcich najbližších rokoch. Je to veľmi príjemný výhľad, a myslím, je už teraz zaistený.
Pravda, literárny vývin nezávisí jedine od hmotnej podpory a obchodnej organizácie. Smutný príklad toho vidíme nablízku: ani lacno dobyté kapitály nestvorili behom troch rokov ani jediné dielo, ktoré by malo ten najmenší nárok na literárnu cenu; literatúra musí rásť z ňadier národa, z jeho duše, z jeho srdca, a duša i srdce sú nezaplatiteľné, tie nemožno kúpiť. Ani mnohopisálstvo nestvorí literatúru. Tá musí byť odbleskom zjavných i tajných túžob národa, jeho vzácnym, drahocenným prejavom, sviatočným, nevšedným výrazom najlepších, najvznešenejších citov. Len potom možno hovoriť o nej ako o veci serióznej.
V takomto zmysle objemne slabé tvorenie slovenské môže vykázať sa dielcami, ktoré vyplnili všetky podmienky literárne. Na dnešné pomery je to dosť. Naše obecenstvo je uznanlivé, čulé a zo všetkého vidno, že číta a požíva to, čo sa mu poskytuje. Sú príklady, že v tisícich výtiskoch minula sa slovenská kniha, a nie jedna. Dnes je to veľmi potešiteľný zjav, kde pre jednu slovenskú knižku robia zo statočných ľudí previnilcov a berú im ostatný krajíček.
Bár by ľudia naši činne i trpne priľnuli ešte bližšie a iskrennejšie k slovenskej literatúre. V nej žije skutočne duša národa, a z nej ide teplo do sŕdc našich, v nej nachádzame potechu a obodrenie v ťažkých časoch babylonského zajatia. S opravdivým citom, s láskou a pravým uspokojením hľadíme v ústrety budúcnosti v literárnom ohľade. Zakiaľ slovenské slovo vplývať bude na umy a srdcia naše, zatiaľ ďalekí budeme falše, renegátstva, povrchnosti, zrady a všetkých nešpliech, pod nimiž hynú mocní a panujúci. Čistá, panenská literatúra slovenská zachová nám mládež trovenú blbárstvom, renegátstvom a mučenú po školách nenávisťou. My potlačení aspoň v nej sme duchovne slobodní a svoji.
[71] „Národnie noviny“ 1888, č. 59.
[72] Povstal prvý pokus histórie slovenskej literatúry (Jaroslav Vlček) — ide o Vlčkovu knihu „Literatura na Slovensku. Její vznik, rozvoj, význam a úspěchy. Příspěvek k dějinám písemníctví československého.“ (Praha 1881.)
[73] Teraz očakávame nové vydanie Vlčkovej literatúrnej histórie — ide o „Dejiny literatúry slovenskej“, ktoré vyšli v Martine v rokoch 1889 — 1890
[74] Kritika zastrašila pôvodnú tvorivú prácu — Jaroslav Vlček v „Literature na Slovensku“ (1881) bol k súčasnej literatúre kritický.
— syn Jozefa Miloslava Hurbana, autor poézie a prózy, literárny kritik, publicista, ideológ a politik, výrazná postava slovenskej kultúry, národného a politického života druhej polovice 19. storočia, reprezentant nacionalistickej koncepcie slovenskej kultúry. Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam