Otázky literatúry

^[71]

Boli hlasy, ktoré vytýkali periodickým vydaniam našim, prečo sa vraj nezaoberajú pravidelne a dôkladne plodmi novej literatúry. Vytýkanie je čiastočne oprávnené, ale len čiastočne. Od dvanástich rokov asi urobilo sa na poli serióznej kritiky a ocenenia veľmi mnoho. Povstal prvý pokus histórie slovenskej literatúry (Jaroslav Vlček)^[72] a mnoho dobrých článkov zjavilo sa, čo predtým nebolo a nemohlo byť, poneváč nebolo ľudí, ktorí by boli kriticky hľadeli na literárne plody. Všetko hnalo sa za tvorením a tvorením, či malo povolanie alebo nie.

Teraz očakávame nové vydanie Vlčkovej literatúrnej histórie,^[73] a robíme právom veľké nároky na túto prácu. Ona sa zjaví v dobrý čas! Kritika zastrašila pôvodnú tvorivú prácu^[74] tak, že naše časopisy chorejú nedostatkom životnej šťavy. A predsa nebolo nič požehnanejšieho nad túto kritiku, lebo bola prísna, spravodlivá a čistila literárny vozduch. Reakcia nevystala a ona zadržala plodnosť až priveľmi. V tom je jej škodná stránka. Ale je to len zdanlivé škodárstvo. Sme presvedčení, že z reakcie naraz vytrezvie nadané pokolenie a cenné diela skrsnú na poli slovenskej literatúry. Vlčkova história, ktorá uzrie sveta v dnešnom zástoji, musí účinkovať obodrujúco.

No i pri tomto stave uzreli svetlo sveta veľmi zaujímavé diela. Úroveň literatúry je vyššia, to uzná každý znateľ, to vidno temer z každého listu, z každého článku v novinách našich. Jazyk ustaľuje sa, obohacuje, frázy miznú a myšlienky dostavujú sa. Všeobecný smer je zdravý, reálny, vysoko mravný, forma nekonečne zdokonalila sa, najmä vo viazanej reči. Plochá každodenná vrava stala sa nemožnou, aspoň v dielach skutočných slovenských literátov. Čo ešte dnes zadržuje silný vývin, je bieda nakladateľská a kníhkupecká! Tej má odpomôcť založený spolok kníhkupecký a nakladateľský, a jestli on bude dobre riadený, máme nádej na úspechy v budúcich najbližších rokoch. Je to veľmi príjemný výhľad, a myslím, je už teraz zaistený.

Pravda, literárny vývin nezávisí jedine od hmotnej podpory a obchodnej organizácie. Smutný príklad toho vidíme nablízku: ani lacno dobyté kapitály nestvorili behom troch rokov ani jediné dielo, ktoré by malo ten najmenší nárok na literárnu cenu; literatúra musí rásť z ňadier národa, z jeho duše, z jeho srdca, a duša i srdce sú nezaplatiteľné, tie nemožno kúpiť. Ani mnohopisálstvo nestvorí literatúru. Tá musí byť odbleskom zjavných i tajných túžob národa, jeho vzácnym, drahocenným prejavom, sviatočným, nevšedným výrazom najlepších, najvznešenejších citov. Len potom možno hovoriť o nej ako o veci serióznej.

V takomto zmysle objemne slabé tvorenie slovenské môže vykázať sa dielcami, ktoré vyplnili všetky podmienky literárne. Na dnešné pomery je to dosť. Naše obecenstvo je uznanlivé, čulé a zo všetkého vidno, že číta a požíva to, čo sa mu poskytuje. Sú príklady, že v tisícich výtiskoch minula sa slovenská kniha, a nie jedna. Dnes je to veľmi potešiteľný zjav, kde pre jednu slovenskú knižku robia zo statočných ľudí previnilcov a berú im ostatný krajíček.

Bár by ľudia naši činne i trpne priľnuli ešte bližšie a iskrennejšie k slovenskej literatúre. V nej žije skutočne duša národa, a z nej ide teplo do sŕdc našich, v nej nachádzame potechu a obodrenie v ťažkých časoch babylonského zajatia. S opravdivým citom, s láskou a pravým uspokojením hľadíme v ústrety budúcnosti v literárnom ohľade. Zakiaľ slovenské slovo vplývať bude na umy a srdcia naše, zatiaľ ďalekí budeme falše, renegátstva, povrchnosti, zrady a všetkých nešpliech, pod nimiž hynú mocní a panujúci. Čistá, panenská literatúra slovenská zachová nám mládež trovenú blbárstvom, renegátstvom a mučenú po školách nenávisťou. My potlačení aspoň v nej sme duchovne slobodní a svoji.