Ferko Urbánek: Dramatická literatúra 2. Detské hry príležitostné (Dafčík Ján: Číslo 35 a 36)

Ferko Urbánek:
Dramatická literatúra 2. Detské hry príležitostné

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Mária Hulvejová. Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo

čitateľov

Dafčík Ján: Číslo 35 a 36

Príležitostná detská hra z doby útisku v 4 dejstvách. Strán 70, cena Ks 4.80.

Javisko: I. dejstvo: čakáreň III. triedy; II. dejstvo: malá polianka v lese; III. dejstvo: v nebi; IV. dejstvo: na školskom dvore.

Osoby: Anička, číslo 36, asi desaťročná, Janko, číslo 35, osemročný, ich matka, dozorca, starena, vrátnik, chlapec číslo 56, chlapec číslo 60, Kráľovna víl, Heľuška, Jahôdka, Čiernička, Malinka, Trávička, Rosička, víly, Kladívko, Lapaj, Vyplaš, Vydur, Uteč, Pozor, piadimužíci, Svätý Peter, kráľ Svätopluk, učiteľ, 1. dievča, 1. chlapec, 2. dievča, 2. chlapec, Ján Kalina, starec, čiaškované deti na železničnej stanici, deti na slávnosti.

Rekvizity: fajka, lavička, palica, po stenách plakáty, cengáč, listiny, batôžtek, zlatý trón, malé korýtko na vodu, dvojo nosítok, zákusky, okuliare, dve kreslá, veľká kniha, telefon.

Dej: Roku 1873 strašlive preriedila cholera slovenský ľud na záp. Slovensku, zostalo tu veľa sirôt, o ktoré sa maďarskí páni „starali“ pod titulom ľudomilstva ich odvážaním na Dolniaky k maďarským hospodárom a živnostníkom. Brali dietky aj chudobných rodičov, ktorým nahovorili, že tam budú dobre opatrené, že budú chodiť do škôl a že sa z nich stanú ľudia bohatí. Deti odvážali pod dozorom žandárov železnicou očíslované, ako sa číslujú hovädá. Cieľom tejto ľudomilnosti bolo deti pomaďarčiť a maďarstvo zdravou slovenskou krvou osviežiť. Medzi takými nešťastnými deťmi boly aj siroty Anička a Janíčko, číslo 36 a 35. Mali sa na Dolniakoch tak dobre, že po roku utrápení, hladní a otrhaní utiekli. Pri úteku zablúdili v hustom lese, kde mali obaja ten istý sen. Prisnilo sa im, že sa pomocou víl dostali do neba k mamičke a tam sa stretli i s veľkým kráľom Svätoplukom a ten im povedal, že slovenský národ sa ešte dožije úplnej slobody. Pri oslave Sviatku slobody vypráva starý dedo Kalina, voľakedy sirota Janík číslo 35, školským deťom o tomto útisku a o osude svojom a nebohej sestričky Aničky. Mnoho skúsili a vytrpeli, ale Kalina je šťastlivý, že pred vstupom do tmavého hrobu sa na vlastné oči presvedčil, že deti slovenské majú svoju slobodnú vlasť a v nej svoje slovenské školy. Sloboda, voľnosť, bratstvo, láska, spravodlivosť a pravda nech sú vždy heslom slovenských detí, potom bude náš národ veľkým a významným.

« predcházajúca kapitola | nasledujúca kapitola »

ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ferko Urbánek: Dramatická literatúra 2. Detské hry príležitostné

Dafčík Ján: Číslo 35 a 36

Ferko Urbánek

Ferko Urbánek:
Dramatická literatúra 2. Detské hry príležitostné