Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Mária Hulvejová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 43 | čitateľov |
Vianočná starosvetska hra so spevom v 3 obrazoch.
Javisko: I. pred gazdovstvom. II. čistina hory. III. dedinská izba.
Osoby: Stará mať, Martin, Anička, Zuzka, Antošek, Juro, Peter, pasáci, Valenta, Gajdoš, knieža, služobník, Bukovec, Starenka Rúbalka, Vaňura, Hrčka, mlynár, 5 chlapcov, 5 dievčeniec, Málka, sv. Mikuláš, Čert, 2 anjeli, Sv. Jozef, Panna Mária, Jezuliatko, Gašpar, Melichar, Baltazar.
Rekvizity: hrotok, dvojo huslí, orechy, jabĺčka, lampáš, vrecko, „dukátový“ sporák, kolovrátok, truhla, olovo, sviečka, lampa, košíky, krieda, puška, palica.
Kroje: sedliacke, trojkráľovské, biblické a občianske.
Dej: Sirota Ondrejko už dávno nezažil sviatok sv. Mikuláša. Všetkým sv. Mikuláš niečo doniesol, ale k Ondrejkovi na opustené bačovisko nedošiel. Čo mu zomreli rodičia, nikto si na Ondrejka nespomenul. Smutno mu bolo. Bohatší chlapci ešte sa mu aj vysmievali, zvlášť, keď si zahral na husle svoju koledu, ktorú ešte i jeho nebohý otec hrával. Bola to smutná koleda a kde-kto ju v dedine poznal.
V celej dedine mal Ondrejko len dvoch dobrých priateľov. Aničku a jej starú mať. Týmto sa Ondrejko sveril so svojím bôľom i túžbou ísť do sveta. Títo ho veľmi odhovárali. Ale Ondrejko nič nedal na sneh i tuhú zimu, vzal jediný svoj majetok: husle, pamiatku po svojom otcovi a odišiel do sveta. Márne sa mu druhí chlapci vysmievali, že so smutnou svojou koledou nič v svete nezarobí.
V tuhej zime blúdil Ondrejko svetom. Na Štedrý večer unavený kráčal lesom. Zamyslený sadol si pod strom a spomínal na Štedrý večer u svojich rodičov. V duchu videl krásny betlehem, ktorý kedysi jeho nebohý otec sám vyrezával. Videl pastierov, Jezuliatko i sv. Troch kráľov. V tomto milom rozmýšľaní celkom nevedome zahral i na husle svoju smutnú koledu. A zas rozmýšľal, až zaspal.
V tej chvíli ľudia ponáhľali sa na polnočnú omšu do mesta. Išiel i so svojím sprievodom knieža. Ten začul krásnu melódiu Ondrejkovej koledy. Zastavil a rozkázal sluhovi hľadať pôvodcu tejto krásnej melódie. Hľadali, až našli spiaceho Ondrejka. Bol už skoro zmrznutý. Zobudili ho. Knieža v ňom videl dobrého, chudobného chlapca. Bolo mu ho ľúto.
— Nebudeš už viacej chudobným! Nebudeš sa túlať svetom!“ — prehovoril knieža k Ondrejkovi. Tu máš mešec dukátov a vráť sa do svojej rodnej obce. Prekvapeného Ondrejka vzal knieža na svoj koč a po polnočnej omši pohostil ho v svojom zámku. Na druhý deň vracal sa Ondrejko domov. Bola už Trojkráľová nedeľa, keď Ondrejko radostne zaklopal na dvere Aničkinej starej matky.
Chudobný Ondrejko, ktorý doteraz pásaval len cudzie ovce, nakúpil si pastviská, salaš i celé stádo ovcí.
Nepásol už cudzím. A Anička bola jeho gazdinkou.
— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam