Básnické prviesenky Jozefa Zbranského

Mnoho napomôcť, viacej je ľúbiť národ svoj, svoju otčinu, jednomu ľudu vernosť prisľúbiť, jednu objímať dievčinu, jedno len srdce v prsiach tých bije, pre jeden obraz mrie len a žije: Ach, krásny beh to života! Sladko je želieť, sladko je spievať, zápalom svätým hlasy rozlievať, kde je súcit, a nie hmota. Vysoko vzlietne básnik s národom, veď on ho chová, pestuje; prepadnúť nedá myšlienok plodom, veď lutnu on tiež miluje: Spevom si národ, a lutnu citom obveje každým rána úsvitom, duša v ňom, ľúbosť zavzneje. Zúri povrha, klam nepriateľa? Ona sa chytí plášťa anjela, ňou tvár básnika sa smeje. Národ miluje ten, kto mu spieva, spevom krášli jeho krásy, miluje, že tak verná je deva, jak nevinné sú jej hlasy. Básnik veliký! Syn Ty národa, ktormu nedala život náhoda slabá, on oddávna žije. Oj, budú časy! tak zvoní doba, na národe tom žiadna poroba, srdce mu nadšením bije! Vysoko čiahla harfa mi moja, k tebe zavznieť, oj, zaspievať, ach, túžba duši nedá pokoja, a Ty jej nedaj omdlievať; oj, ver! ona je Tebe rodina, i túžba, čo jej krídla pohýna: spevy Tvoje ju stvorili. Nesťažuj, že sa dám Ti za syna, oj, nepovrhni, v tom je nevina, vezmi, jako vodca milý! V hlasoch Tvojich duša ožila lutny Tvojej ovenčenej; i túžba sa v nej vtedy zrodila k jednej koľaji nezmennej. Svetom povrhnul vo mne duch mladý, on len na Tvoje obrazy hľadí. Krásy harmónií počúva, keď Ty začúchneš, vezme píšťalu, nezvidí sa mu k Tvojmu zápalu, oprie zraky zas, načúva. No krása spevov Tvojich tiež jala zatupené city moje, ona mi ľúbiť, milovať dala ľud, spevy a kraje svoje. V kráse harmónií tých zanímavej zasvitla pravda v mladosti tmavej: raj žitia otčina tvorí! Zanedbať načas možno všetko je, lež preukážu cudzie pokoje, že srdce len k svojmu horí. Duch môj už Teba vie obdivovať, len po Tvojich hlasoch túžiť, v nich si budúcnosť svoju osnovať, jak Ty, tiež národu slúžiť. Jeden cieľ žitia, za ktorým horí duša mi moja, raj ten otvorí, raj ľúbezných ideálov; povedz, že pravda, nezlom túženia, ach, praj mi duchu oduševnenia, slovom bratským, nechcem chválou.